Reklama
banner2-01-1509979936.png
Reklama

Americká politika a „americké hodnoty“

Trumpova bezpečnostná stratégia
Počet zobrazení: 2566

Tak ako pápež prostredníctvom Urbi et orbi žehná na Vianoce veriacim sveta, tak D. Trump prostredníctvom zverejnenej National Security Strategy of the United States of Amerika (NSS) „žehná“ nie svetu, ale výlučne Amerike. Američanov ubezpečuje, že „America First“ je základným princípom jeho medzinárodnej politiky a tým súčasne tvrdí, že zvyšok sveta, vrátane amerických spojencov je svetom druhoradým. Preto doplnkom jeho dominujúcej politickej tézy „America First“ je nesporne explicitne neartikulovaná téza „World is Second-rate“, svet je druhoradý.

Nie je našim zámerom podrobne analyzovať text NSS, ktorý okrem náreku nad stratou vodcovstva vo svete, nereálnych vízií o prinavrátení Ameriky na „lone superpower“, jedinú mocnosť vo svete, množstva poloprávd a vzájomne si odporujúcich tvrdení neprináša zásadne nič nové, čím by sa Amerika dodnes neriadila. Ak je v NSS niečo nové, tak to nespočíva ani tak v jej obsahu, ako skôr v otvorenosti a bezbrehej sebadôvere, s akou D. Trump vyhlasuje nárok USA na obnovenie vodcovstva vo svete, ktoré je podľa jeho hlbokého presvedčenia prospešné nielen pre Ameriku, ale aj pre celý svet. V uvedenej súvislosti neváha tvrdiť: „Celý svet je povzbudený obnovou Ameriky ako aj jej vodcovstvom.“ Trump v návale nadšenia akosi prehliadol, že celý svet nie je až taký nadšený z obnovy amerického vodcovstva, pretože tu existujú aj „revizionistické“ štáty, Rusko a Čína, ktoré nie len, že nie sú nadšené z amerického vodcovstva, ale ho vyložene odmietajú.

donald_trump_foto_bd.jpg
Foto: The White House / Public domain

Napriek tomu naše mainstreamové médiá, ktoré sa inak venujú temer každej „klebete“ vyprodukovanej západnými médiami, sa materiálu, ktorý je z pohľadu svetovej medzinárodnej politiky významný, príliš nevenujú, hoci Trumpova vodcovská vízia sa podstatne dotýka ako našich domácich tak aj zahraničných záujmov.

Na základe podrobnejšieho čítania NSS nie je ťažké pochopiť, prečo naše dominantné médiá a ich obľúbení analytici akosi zaryto mlčia a danú stratégiu ani nevysvetľujú a ani nepropagujú. Pointa je v tom, že je ťažké, ak nie nemožné, pozitívne vykresliť ciele zahraničnej politiky USA, ak jej hlavným, oficiálne proklamovaným cieľom nie je obhajoba svetového mieru a celosvetovej vzájomne výhodnej spolupráce všetkých štátov, ale opätovné nastolenie dominantného, politicko-vojenského postavenia USA vo svete. Dokument ukazuje, že tzv. americké hodnoty individuálnej slobody, demokracie, slobodného trhu a vlády zákona, ktoré sa v texte často vyskytujú, nie sú tými hodnotami, ktoré by určovali smer americkej zahraničnej politiky, tak ako to neustále prezentujú svetové a naše médiá. Hlavnou hodnotou je opätovné obnovenie Ameriky ako „lone superpower“, osamelej alebo jedinej supermocnosti vo svete. Z pohľadu uvedeného cieľa americkej politiky je ľahké porozumieť tomu, prečo sa dominantnou stala téza, „America First“. Veď jediná, osamotená superveľmoc vo svete nemôže byť v riešení žiadnej celosvetovej otázky na druhom mieste.

Z perspektívy superveľmoci je tiež ľahké porozumieť názoru prezentovaného NSS, že dejiny vývoja ľudskej spoločnosti sú vo svojom jadre neustálym „bojom o moc“, bojom, ktorý je „timeless“ teda nekonečný. Jediná superveľmoc na svete, Amerika, preto nemôže vidieť svet ako svet vzájomne rovnocennej a prospešnej spolupráce, ale nutne ho vníma ako svet, v ktorom jej vyrastajú konkurenti, s ktorými musí o svoje postavenie vo svete neustále bojovať.

Z podstaty veci rovnako plynie, že boj o udržanie vodcovstva vo svete nastoľuje pred politiku USA len dve perspektívy videnia sveta. Na jednej strane sú „dobrí“, teda tí, ktorí sa podriaďujú vodcovskému postaveniu USA, a na strane druhej sú „zlí“, „autoritári“, ktorí sa snažia postavenie USA oslabiť. Nikoho určite neprekvapuje, že tými „nehodnými“ štátmi sú okrem bezvýznamných „lotrovských“ štátov, akými sú Severná Kórea a Irán, predovšetkým Rusko a Čína. V uvedenej súvislosti by mal byť pre všetkých obhajcov slobody a demokracie a suverenity štátov neprijateľným fakt, že vo svete, ktorý už nie je rozdelený na dva protikladné ekonomicko-politické systémy, stratégia USA robí jadrom svojej zahraničnej politiky otvorenú mocenskú konfrontáciu so štátmi, ktoré sa snažia len o vlastnú samostatnú politiku.

S princípom vodcovstva USA vo svete tesne súvisí aj chápanie svetového mieru. V predloženej NSS sa idea mieru objavuje v podobe tzv. tretieho piliera zahraničnej politiky USA, ktorý je definovaný ako „uchovanie mieru prostredníctvom sily“. Pojem mieru, tak ako je obsiahnutý v predloženej stratégii, nie je mierom plynúcim zo vzájomného rešpektovania suverenity jednotlivých štátov, ale mierom v zmysle podriadenia a neprotivenia sa vedúcej úlohe USA. Ak štát alebo zoskupenia štátov svojou mierovou politikou ohrozujú mocenské postavenie USA, tak ich politika z pohľadu americkej stratégie nie je hodnotená ako mierová, ale ako politika odporujúca mieru, a preto je nutná sila, aby sa vrátili k „mierovej“ politike, teda k politike, ktorá neohrozuje výsadné postavenie USA.

Pred niekoľkými dňami zverejnili Topky.sk správu Vážny krok USA k mieru, ktorá informuje o amerických investíciách v Európe na modernizáciu vojenských letísk. Medzi nimi je plánovaná aj modernizácia letísk Sliač ($24 miliónov) a Malacky ($22 miliónov). Redakcia Topky.sk nepochybuje, že uvedený krok je namierený proti vojenskej hrozbe zo strany Ruska a teda to vidí ako krok k mieru, a nie ako krok k vojne. Ak si však pozorne prečítame NSS, s prekvapením zistíme, že dokument nehovorí o vojenskom ohrození Európy Ruskom a dokonca toľko skloňovaný Krym v našej politike sa v ňom vôbec nespomína, ale zdôrazňuje, že Rusko sa snaží narušiť „oddanosť Ameriky Európe, podkopať transatlantickú jednotu a oslabiť európske inštitúcie a vlády“. Dve prvé z uvedených obvinení sa netýkajú ohrozenia Európy, ale výsadného postavenia USA ako svetovej mocnosti a všeobecne formulované ohrozenie Európy je až na treťom mieste. Na rozdiel od uvedeného pohľadu NSS naši politici ako aj vojenskí „analytici“ uvádzajú ako hlavný dôvod posilňovania NATO a potreby zvyšovať naše vojenské výdavky na 2 % HDP práve vojenskú hrozbu Ruska pre EÚ.  Z celkového konceptu NSS však jasne plynie, že NATO ako aj iné proamericky orientované spolky slúžia USA na udržanie si rozhodujúceho, politicko-vojenského postavenia vo svete. Podstatou NATO nie je bezpečnosť európskych krajín, tá je podľa dokumentu až na treťom mieste, na prvom mieste je veľmocenské postavenie USA v Európe. To však súčasne znamená, že naša bezpečnosť v Európe je podriadená a závisí v prvom rade od bezpečnosti vodcovského postavenia USA. Celé sa veľmi podobá Heglovmu konceptu vývoja dejín, kde je dejinná aktivita národov a historických osobností videná nie ako aktivita realizujúca vlastné záujmy a ciele, to je len vonkajším zdaním, vo svojej podstate sú národy a indivídua len nástrojom vlastnej sebarealizácie svetového ducha. Podobne aj politika USA využíva NATO a iné inštitúcie ako nástroj svojej vlastnej sebarealizácie na prvom mieste. V duchu hesla „America First“ je bezpečnosť európskych štátov združených v NATO „až“ na treťom mieste. Naša bezpečnosť nie je reálne ohrozovaná politikou Ruska, ale je reálne ohrozovaná svetovládnymi ambíciami USA, ktoré nás môžu prostredníctvom NATO, ak to bude ich veľmocenským záujmom vyhovovať, veľmi ľahko vmanévrovať do vojny s Ruskom.

Dokument D. Trumpa vrhá čiastočne svetlo aj na ideologický základ americkej veľmocenskej politiky. Dokument sa neustále odvoláva na tzv. „American values“, teda „americké hodnoty“, ktoré majú ideologicky podporiť vodcovskú pozíciu USA vo svete. Stratégia uvádza predovšetkým hodnoty individuálnej slobody, demokracie, slobodného trhu a vlády zákona. V zásade ide o známe liberalistické hodnoty a v tomto ohľade tu niet nič nového. Avšak na rozdiel od akademických debát o daných hodnotách, dokument ich berie a využíva špecificky ideologickým spôsobom, teda spôsobom, ktorý podporuje výsadné postavenie USA vo svete. Ako daný dokument konkrétne narába s danými hodnotami ideologickým spôsobom?  

V prvom rade je to donekonečna sa opakujúce prehliadanie špecifickosti daných hodnôt. Nielen v dokumente NSS, ale v politike temer všade sa neustále hovorí o slobode, demokracii atď. pričom sa odhliada od podstatného momentu ich určenia, ktorý spočíva v tom, že nejde o hodnoty ako také, ale o hodnoty v špecifickej forme, hodnoty v danom prípade „oblečené“ do historickej buržoáznej spoločenskej formy. Americká politika a politika jej spojencov dnes nepresadzujú slobodu, demokraciu a ďalšie hodnoty ako také, ale presadzujú buržoáznu slobodu a buržoáznu demokraciu, atď. Tak ako v antike bola presadzovaná otrokárska sloboda a demokracia, tak dnes je presadzovaná buržoázna sloboda a demokracia. Ideologický moment takéhoto „nehistorického“ ako aj „netriedneho“ chápania hodnôt spočíva v tom, že vo vedomí človeka sa vytvára obraz, akoby inej podoby slobody a demokracie ani nebolo, veď my presadzujeme slobodu a demokraciu v ich všeobecnej forme a teda, ak sa od nášho chápania hodnôt niekto odlišuje, tak z hľadiska logického sa musí nachádzať mimo demokracie ako aj mimo slobody. Je to tak, ako keby človek, ktorý má doma zvláštnu rasu psa, napríklad vlčiaka, považoval ho za psa všeobecne a každý, kto má inú rasu psa, by z jeho pohľadu psa nemal, lebo len vlčiak je pes. Preto aj NSS kvalifikuje tých, ktorí napríklad neuznávajú buržoáznu slobodu, demokraciu, tzv. slobodný trh, ako tých, čo odmietajú slobodu, demokraciu, slobodný trh vôbec a označuje ich ako autoritárov. Pritom z vecného hľadiska odmietajú len určitú podobu uvedených hodnôt.  

Iným aspektom „amerických hodnôt“ je fakt, že v celom materiáli sa uvedené hodnoty chápu ako výsledok výnimočnej aktivity Američanov, ako hodnoty, ktoré sú duševným vlastníctvom Ameriky. Predložená stratégia ignoruje fakt, že uvedené hodnoty nie sú výlučným produktom a teda ani vlastníctvom Ameriky, ale sú to hodnoty, ktoré sa opierajú o dlhý historický vývoj, v danom prípade predovšetkým o vývoj európskej civilizácie. Amerika mala to šťastie, že v dôsledku zvláštnych historických okolností, spočívajúcich v tom, že hodnoty buržoáznej slobody, demokracie, slobodného trhu ako aj vlády zákona boli prenesené z historickej európskej spoločenskej pôdy, na ktorej postupne vznikali, na pôdu, ktorú by bolo možné označiť za „panenskú“. Panenskú preto, že nebola dotknutá ani dejinami otrokárstva, ani dejinami feudalizmu a teda sa tu okrem bezbranných Indiánov nenachádzali žiadne reakčné sily, tak ako tomu bolo v Európe, ktoré by Američanom bránili v rozvoji buržoáznych foriem života. Buržoázne formy života, ako aj im zodpovedajúce hodnoty, ktoré sa sformovali v Európe, sa v Amerike mohli rozvíjať v zásade bez vážneho odporu starých síl. Hodnoty, ktoré dokument s obľubou označuje ako „americké hodnoty“, nie sú vo svojej podstate americkými hodnotami, ale historicky podmienenými ľudskými hodnotami, ktoré sa v Amerike vďaka vhodným podmienkam rozvinuli do svojej zrelej podoby. Uvedenú okolnosť je potrebné zdôrazniť najmä preto, že v dokumente sa z „amerických hodnôt“, chápaných v zmysle hodnôt patriacich americkej spoločnosti, a nie celému ľudstvu, následne ideologicky odvodzuje aj právo Ameriky rozhodovať o tom, kto uvedené hodnoty vo svete dodržiava a kto ich porušuje. Hodnotenie stavu demokracie a slobody v iných štátoch nie je „prerogatíva“, prednostná alebo privilegovaná výsada Ameriky. Ideologické využitie alebo lepšie povedané zneužitie uvedených hodnôt spočíva práve v tom, že historický produkt vývoja ľudskej spoločnosti sa tu predkladá ako produkt samotnej Ameriky ako prejav jej výnimočnej povahy.

V závere nie je možné nič iné, len s ľútosťou konštatovať, že Trumpova národná bezpečnostná stratégia, predložená v predvečer vianočných sviatkov neprináša svetu mier a pokoj, ale naopak, prináša perspektívu nekončiaceho boja o svetovládu, čo ohrozuje nielen svetový mier, ale celkom určite hlboko poškodí aj samotnú americkú spoločnosť.  

Priemer: 4.6 (22 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama