Reklama

Aký svetový poriadok sa vlastne končí? (2)

Historicko-sociologické zamyslenia nad rozpačitou bezpečnostnou konferenciou 2017 v Mníchove
Počet zobrazení: 2535

O obsahu a priebehu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 2017

Obsah, príprava i chod konferencie sú impozantné záležitosti – akcia par excellence. Málokedy sa podarí v krátkom čase na jednom mieste sústrediť toľko popredných osobností medzinárodnej politiky a diplomacie, ktorí sa vyjadrujú z rôznych pohľadov o súčasnej bezpečnosti, jej problémoch, spôsoboch ich riešenia, predpokladanom vývoji v budúcnosti a pod. Treba oceniť, že napriek prevahe vystupujúcich zo štátov NATO a EÚ, dostanú priestor aj predstavitelia RF, ČĽR i iných nezápadných štátov ako aj medzinárodných organizácií, prípadne aj mimovládneho sektora.

munich.jpg

Prvá časť: Aký svetový poriadok sa vlastne končí? (1)

Tohto roku od 17. do. 19 februára bolo na konferencii vyše 500 účastníkov z politických, diplomatických, vojenských, mediálnych a hospodárskych kruhov ako aj z medzinárodných organizácii a mimovládneho sektora. Z nich bolo asi 30 hláv štátov a predsedov vlád a 80 ministrov zahraničných vecí a obrany (Pozri Munich Security Conference 2017 List of Participants – https://www.securityconference.de/fileadmin/MSC_/2017/Sonstiges/170223_MSC2017_ListParticipants.pdf).

Už len prehľad základných vystúpení vydá za samostatný príspevok, ktorý naznačuje, čo sa vo svete deje, trápi ho – aj keď je to prevažne z pohľadu Západu. Po otvorení konferencie W. Ischingerom v piatok popoludní nasledovali úvodné vystúpenia Ursuly von der Leyenovej, ministerky obrany Nemecka a Jamesa N. Mattisa, ministra obrany USA.

Prvá panelová diskusia sa venovala EÚ (Budúcnosť EÚ: spolu alebo oddelene). Vystupovali Dalia  Grybauskaitėová (prezidentka Litvy), Frans Timmermans (prvý podpredseda Európskej komisie), Witold Waszczykowski (minister zahraničných vecí Poľska) a Wolfgang Schäuble (minister financií Nemecka).

Špecifickým prvkom konferencie bolo vystúpenie speváka Bona k aktivitám Posilnenie našej spoločnej bezpečnosti.

Ďalšia panelová diskusia sa venovala širšie celému Západu (Budúcnosť Západu: úpadok alebo návrat na scénu). Po úvode Johna McCaina (senátor, predseda Výboru pre ozbrojené sily, USA) vystupovali Andrzej Duda (prezident Poľska), Petro Porošenko (prezident Ukrajiny), Boris Johnson (minister zahraničných vecí Veľkej Británie), Bert Koenders (minister zahraničných vecí Holandska).

Na konferencii so stanoviskom (statement) vystúpil aj minister zahraničných vecí ČĽR Wang I.

Na nočnom („sovom“) zasadnutí sa posudzoval problém NATO (Budúcnosť NATO: „prekonané“ alebo „veľmi dôležité“). Vystupovali Michael Fallon (minister obrany Veľkej Británie), Jean-Yves Le Drian (minister obrany Francúzska), Jeanine Hennis-Plasschaertová (ministerka obrany Holandska), Harjit Singh Sajjan (minister národnej obrany Kanady), Fikri Işık (minister národnej obrany Turecka). V tomto prípade uvediem aj moderátora, ktorým bol admirál vo výslužbe Jim Stavridis, bývalý najvyšší veliteľ Spojeneckých síl NATO v Európe, dnes dekan Fletcherovej školy práva a diplomacie na Tuftsovej univerzite v Bostone.

Druhý deň rokovania, v sobotu, bol najnabitejší. V rámci bloku Transatlantické vzťahy a medzinárodný poriadok, ktorý moderoval W. Ischinger, boli vystúpenia Angely Merkelovej, kancelárky Nemecka, Michaela R. Penceho, viceprezidenta USA, Antónia Guterresa, generálneho tajomníka OSN, Jensa Stoltenberga, generálneho tajomníka NATO, Federici Mogheriniovej, podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Sigmara Gabriela, vicekancelára a ministra zahraničných vecí Nemecka, Jeana-Marca Ayraulta ministra zahraničných vecí a medzinárodného rozvoja Francúzska a nakoniec Sergeja Lavrova, ministra zahraničných vecí RF.

Popoludní bežali už panelové diskusie na dvoch, resp. troch miestach naraz. Prvú skupinu tvorili dva panely o špecifických oblastiach bezpečnosti – Zdravotná bezpečnosť: malý hmyz, veľké bomby a Klimatická bezpečnosť: dobrý COP a zlí policajti (ide o pokus o „vtipný postmodernistický“ názov – COP je nielen policajt, ale skratka sa používa aj na označenie Klimatickej konferencie v Paríži, Conference of Paris).

V paneli o zdravotnej bezpečnosti po úvode Billa Gatesa vystupovali Paul Kagame (prezident Rwandy), Erna Solbergová (predsedníčka vlády Nórska), Peter Salama (výkonný riaditeľ Núdzového zdravotného programu Svetovej zdravotnej organizácie), Stefan Oschmann (predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ, Merck) a s poznámkami Joanne Liu (medzinárodná predsedníčka humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc).

V paneli o klimatickej bezpečnosti po úvode Patricie Espinoso Cantellanovej (výkonnej tajomníčky Rámcovej konvencie OSN o zmene klímy) vystupovali Sauli Niinistö (prezident Fínska), Šajch Hasína Vadžídová (predsedníčka vlády a ministerka obrany Bangladešu), Margot Wallströmová (ministerka zahraničných vecí Švédska), Sheldon Whitehouse (senátor USA, člen Výboru pre životné prostredie a verejné práce) a Mary Robinsonová (bývalá prezidentka Islandu, čestná predsedníčka Oxfamu).

V ďalšom kole programu boli súbežne až tri panely. Prvý Čelenie radikálnemu extrémizmu a terorizmu, druhý Už žiadny Pacifik. Bezpečnosť na východe Ázie a Kórejskom polostrove a tretí Zlomové línie Eurázie.

V paneli o terorizme (zaujímavý postmodernistický pojem je radikálny terorizmus – môže byť aj neradikálny terorizmus?) po úvodných vyjadreniach Mohammada Ašrafa Ghaního (prezidenta Afganistanu) a Hajdara Abádího (predsedu vlády Iraku) nasledovali vystúpenia Thomasa de Maizièreho (ministra vnútra Nemecka), Johna Kellyho (ministra vnútornej bezpečnosti USA), Khajawu Muhammeda Asifa (ministra obrany Pakistanu, Minister of Defence, Islamic Republic of Pakistan), Babaganu Monguna (poradcu pre národnú bezpečnosť prezidenta Nigérie) a Juliana Kinga (komisára pre bezpečnosť únie EÚ).

V paneli o východnej Ázii po úvode Johna Chipmana (generálneho riaditeľa Medzinárodného inštitútu strategických štúdií v Londýne) vystúpili Yung Byung-Se (minister zahraničných vecí Kórejskej republiky), Ng Eng Hen (minister obrany Singapuru), Fu Yingová (predsedníčka výboru pre zahraničné záležitosti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov), Dan Sullivan (senátor, člen výboru pre ozbrojené sily, USA) a Lassina Zerbo, výkonný tajomník Zmluvy o úplnom zákaze jadrových pokusov, Viedeň).  Moderátorom bol Kevin Rudd bývalý ministerský predseda Austrálie, prezident Ázijského spoločensko-politického inštitútu v New Yorku.

V paneli o zlomových líniách Eurázie vystupovali Ilham Alijev (prezident Azerbajdžanu), Kersti Kaljulaidová (prezidentka Estónska), Giorgi Kvirikašvili (prezident Gruzínska), Kassym-Jomart Tokajev (predseda Senátu Kazachstanu, bývalý ministerský predseda Kazachstanu), Arsenij Jacenjuk (bývalý predseda vlády Ukrajiny, zakladateľ nadácie Otvorená Ukrajina, predseda strany Národný front).

Sobotňajšie stretnutia zakončilo nočné stretnutie „Att(h)acking Democracy“ – v názve išlo tiež o postmodernistickú hru so slovami, kde sa naznačuje na spojenie (prelínanie) útokov na demokraciu s hackerstvom. Vystupovali John R. Kasich (guvernér Ohia, bývalý člen Snemovne reprezentantov za Ohio), Evelyn Farkas (výskumníčka, Atlantický výbor, bývalá zástupkyňa asistenta ministra zahraničných vecí USA pre Rusko, Ukrajinu a Euráziu), Dmitri Alperovich (spoluzakladateľ a šéf technológie CrowdStrike Inc., výskumník, Atlantický výbor, USA), Fjodor Lukjanov (šéfredaktor Russia in Global Affairs, predseda Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, RF) a Edward Lucas (starší viceprezident Strediska pre európske politické analýzy, starší redaktor Economist, Veľká Británia). Opäť spomeniem aj moderátora, ktorým bol R. Nicholas Burns (profesor praktickej diplomacie a medzinárodných vzťahov na Harvard Kennedy School na Harvardskej universite) Ide o bývalého podtajomníka (námestníka ministra) ministerstva zahraničných vecí USA pre politické záležitostí a bývalého veľvyslanca USA v Grécku a pri NATO.

V nedeľu program pokračoval blokom Staré krízy, nový Blízky východ? Prvý vystúpil so stanoviskom Mohammad Džavád Zaríf, minister zahraničných vecí Iránu. Nasledoval panel Debata Kongresu USA o zahraničnej politike, na ktorom sa zúčastnili Jeanne Shaheenová (senátorka, členka výboru pre zahraničné veci, USA), Lindsey O. Graham (senátor, člen výboru pre ozbrojené sily, USA), Christopher Murphy (senátor, člen výboru pre zahraničné veci, USA). Moderátorkou bola Jane Harmanová, prezidentku a výkonnú riaditeľku Medzinárodného strediska Woodrowa Wilsona, USA. V minulosti bola vyše 15 rokov členkou Snemovne reprezentantov za Kaliforniu.

V ďalšom programe vystúpili so stanoviskami Avigdor Liberman (minister obrany Izraela), Mevlüt Çavuşoğlu (minister zahraničných vecí Turecka) a Adel bin Ahmed Džubajr (minister zahraničných vecí Saudskej Arábie).

Nasledovala panelová diskusia Sýria: prostredníctvom zasahovania. Po úvode Staffana de Misturu (zvláštneho vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu) vystúpili Konstantin Kosačev (predseda výboru Rady federácie pre zahranične záležitosti , RF), Brett McGurk (zvláštny vyslanec prezidenta USA pre globálnu koalíciu pre boj s Islamským štátom, USA), Annas Abdáh (predseda Sýrskej národnej koalície), Kenneth Roth (výkonný riaditeľ organizácie Human Right Watch).

Konferenciu krátko uzavrel W. Ischinger. Uskutočnil sa však ešte záverečný obed (usporiadaný spolu so Svetovým ekonomickým fórom), kde sa ešte diskutovalo na tému Čo sme vynechali? Čierne labute, šedé nosorožce a údenáče. Vystúpili na ňom Nikolaus von Bornhard (predseda predstavenstva Munich Re - Münchener Rückversicherungs-Gesellschaft Aktiengesellschaft in München, člen dozorného výboru Mníchovskej bezpečnostnej konferencie), Josef Joffe (publicista, Die Zeit, Nemecko) a Strobe Talbott (prezident Brookingovho inštitútu - v minulosti námestník ministra zahraničných vecí USA).

Ospravedlňujem sa čitateľovi za tento dlhý, obšírny prehľad. Najpozitívnejší moment Mníchovskej bezpečnostnej konferencie totiž spočíva v tom, že napriek prozápadnej orientácii  a nastoľovaniu tém z jeho pohľadu, je to oveľa širšie bezpečnostné fórum, s iným charakterom diskusií, ako sú schopné ponúknuť zhromaždenia organizované NATO či jemu blízkym organizáciami. Týka sa to napríklad aj slovenskými atlantistami ospevovaného GLOBSEC-u.

Nebudem sa púšťať do ďalšej analýzy toho, čo zaznelo najmä vo vystúpeniach predstaviteľov euro-atlantického či ešte užšie anglo-amerického (anglosaského) sveta. Len pre ilustráciu – najviac vystúpení mali osobnosti z USA: spolu ich bolo 15 (americký prezident však na tejto konferencii od jej začiatkov nikdy nebol, ale viackrát sa na nej zúčastnili viceprezidenti  tak ako aj v tom to roku). Iste na konferencii bolo veľa podnetného, veľa na zamyslenie. Zaujímavými i kritickými boli vystúpenia nezápadných osobností, najmä z RF a ČĽR – ale bolo ich spolu len päť.

Takáto analýza by si však vyžadovala ďalší oveľa väčší priestor, ak by som nechcel multiplikovať len západné, najmä washingtonské (napriek zmene vlády) a „natovské“ názory a podrobil ich kritickému hodnoteniu. Stručný prehľad mediálnych reakcií a hodnotení tohtoročnej konferencie, ktorý je hodnotí podľa západných kritérií pod názvom Čo sa stalo na 53. Mníchovskej konferencii? Analýzy a správy vyšiel 1. marca v anglickomnemeckom jazyku.

Málo účastníkov konferencie z akademických kruhov

Jednou z čŕt Mníchovskej konferencie je veľmi malá účasť osôb z akademických kruhov. Spravidla ich zastupujú len vyslúžení (často aj vyhasnutí) politici, generáli, diplomati a pod., ktorí sú na čele rôznych súkromných škôl či „think-tankov“ a podobných inštitúcií. Ako som ukázal na programe konferencie, ak tam boli zastúpené akademické (výskumné) kruhy, vždy išlo o osoby, ktoré mali za sebou významnú politickú prax i funkcie. Zrejme sú povolaní jednoznačne a zrozumiteľne vysvetľovať problémy súčasnej medzinárodnej bezpečnosti a ich riešenia v duchu Západu (a stále aj Washingtonu).

Akademická obec v oblasti medzinárodných vzťahov je síce veľmi rôznorodá a, žiaľ, jej vedecké a teoretické diskusie (najmä v tom, čo v nej predstavuje hlavný prúd) sú pre laikov napriek ich aktuálnosti nezáživné, lebo sa utápajú v pojmoch, modeloch, koncepciách, teóriách, školách, paradigmách a pod., ktoré sú neraz scholastickými. Niekedy nastáva paradox, že čím viac sa o týchto problémoch diskutuje, tým sa vytvára komplikovanejší pohľad na ne a na ich riešenie. Nakoniec nejde ani oň, ale o to, aby sa rozvíjala diskusia pre diskusiu (z čoho by ináč žilo čoraz väčšie množstvo teoretických a vedeckých časopisov?).

Je však symptomatické, že na toto fórum sa akademici príliš nepozývajú. Sú asi obavy z ich „nešikovného“, akademicky voľnomyšlienkárskeho pletenia sa do remesla politikom a médiám. Napriek všetkému, čo som o nich uviedol, môžu narušovať obraz, ktorý sa vládnuce kruhy Západu snažia prezentovať ako jednotný, dokonalý a nenahraditeľný aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. 

(Pokračovanie)

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Priemer: 4.6 (16 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama