Ako vidím Trumpa

Môj pohľad je pohľadom amerického občana, ktorý nemá dosť vedomostí o problematike, ani času, aby tieto vedomosti získal.  Napriek tomu je voličom.

Hnevá ma, keď čas od času čítam, ako Donalda Trumpa prirovnávajú k Adolfovi Hitlerovi. Myslím si, že jediná podobnosť je v tom, že obaja ťažili z nespokojnosti más. Tam sa však všetka podobnosť končí.  Skôr mi náš nový prezident pripomína prezidenta Havla:

1. Establishment.  Ako Havel tak Trump sa chápali a chápu ako „ľudia zvonku“.  Trump nikdy nemal žiadnu politickú skúsenosť, Havel tiež nie, prosto neboli a nie sú „ako oni“.
2. Nenávisť establishmentu.  Havel bol väznený a „oznamovadlami“ rôzne hanený bez toho, že by sa mohol brániť.  Proti Trumpovi sa obrátili všetky médiá, zo začiatku aj firmy rušili s ním spoluprácu a ľudia nespokojní so situáciou prišli k záveru, že ako Havel tak Trump vlastne bojujú ich boj.  Proti silám establishmentu je „obyčajný“ človek bezmocný, ale občas sa vyskytne hrdina, ktorý sa nebojí a preto ho establishment nenávidí.
3. Keďže sa neboja, zvládnu všetko. Nebol som vtedy v Československu, ale myslím si, že s Havlom prišla eufória, že „teraz bude konečne lepšie“.  Keď sa Havel dojímal nad „králikárňami“, nenašiel sa nik (alebo sa našiel?), kto by sa ho spýtal: „No dobre, pán prezident a kde by ste chceli tých ľudí ubytovať vy?  Každý dostane domček so záhradkou?  A kde?  A ako budú dochádzať do práce? Atď.“  Keď Trump zahlásil, že urobí v mestách poriadok a posilní políciu, jeho prívrženci nezaváhali, hoci prezident USA ma nulovú autoritu nad políciou, tá je riadená lokálne.

Ja som bol ako volič v primárkach za Trumpa.  Lenže moja viera sa zlomila, keď som ho počul v našom meste rozprávať.  Samozrejme, že rozprával o tom, ako zlepší život amerického robotníka a baníka, ktorého Hillary chce vyhodiť. Rozdá si to obchodne s Čínou, s Mexikom… (som za) a všetko bude zasa ako predtým.  Lenže nespomenul odbory.  Bez nich by otrocká práca bola dnes nielen v Číne, ale aj v Amerike. Bez odborov sa život nášho robotníka zlepšiť nedá, a teda Trumpovi sotva o toho robotníka ide.

Áno, páči sa mi snaha o zrušenie NATO, o odchod od hraníc Ruska, o sťahovanie našich vojsk domov. Či toto nový prezident skutočne urobí, nie je isté.

Zaujala ma myšlienka (myslím, že pána Krpalu), že o kandidátoch na prezidenta USA sa rozhoduje pri akomsi „okrúhlom stole“ a kandidát, ktorého „stôl“ neschváli, nemá šancu. Myslím si, že to je presné.  Nie je mi celkom jasné, či „stôl“ schválil Trumpa, ale dávalo by to zmysel.  Napriek bohatej rétorike, Trump je slabučký práve preto, lebo má nulové skúsenosti: tak ako za Reagana budú zaňho rozhodovať jeho „poradcovia“.  A tu má „stôl“ možnosť ich dosadiť a tak ako za Reagana robiť všetky závažné rozhodnutia za prezidenta.  V podstate to isté by bolo s Clintonovou, ale tá by mala viac vlastnej sily.  Trump však svojimi rozhodnutiami skoro isto vyvolá masové protesty a vlastne spoločnosť zaktivizuje.  Čím chcem povedať, že jeho víťazstvo nie je až taká veľká tragédia.

(Autor žije v Spojených štátoch amerických)