Reklama

Aj o jarmoku Šimona a Júdu v Štúrove

Spomienka na minulosť? A či budúcnosť?
Počet zobrazení: 1630

Štúrovo, mesto takmer v najjužnejšom kúte Slovenska, je častým cieľom mojich vlastivedných potuliek. Pritom výraz vlastiveda nechápem len ako poznávanie krás krajiny. Pridávam aj slovenský vlastenecký rozmer. Koniec koncov mesto má výrazne našské pomenovanie. Od roku 1948 nesie meno jednej z najvýznamnejších slovenských osobností, Ľudovíta Štúra. Pre celistvosť pohľadu čitateľa dodávam, že hoci zákonná úprava o premenovaní množstva (takmer 400) obcí a miest Slovenska vyšla až po (víťaznom) februári, jej znenie bolo pripravené a schválené ešte za šéfovania povereníctva vnútra Mikulášom Ferjenčíkom (Demokratická strana) rok predtým. A skutočne, pre úplnosť znalosti zásadnej miestopisnej slovakizácie priestoru Slovenska a Česka treba podotknúť, že v roku 1947 prijala československá vláda vyhlášku, ktorá počeštila vyše 800 nemeckých miestopisných názvov. Doteraz som nepočul v krajine na západ od rieky Morava volania po návrate pôvodných názvov, dokonca ich reálne aj premenovávať…

dscf6766.jpg
Fotografie svedčia o tom, že atmosféra jarmoku nie je uhorská, ale číro maďarská.

Napriek tomu oháňať sa v Štúrove slovenským vlastenectvom nie je také jednoduché. Hoci mesto Štúrovo je súčasťou Slovenskej republiky, pre významnú časť jej obyvateľstva je to stále len a iba Parkany (čítaj Parkáň), čo od leta tohto roku sa dozviete aj na troch svetových stranách železničnej stanice Štúrovo – Parkany. Poviete si, prečo nie, je to v súlade s príslovečnou slovenskou toleranciou a základnými ľudskými právami. Súhlasím! Nesúhlasím však so systematickým zatláčaním (nepíšem potláčaním) slovenčiny a slovenskosti niektorých častí Slovenska. Najmä mám výhrady proti postupom niektorých našich občanov. V Štúrove sú ulice pomenované dvojjazyčne. Správne! Nesprávne je, že mená historických osobností sú aj v slovenčine písané maďarsky (teda okrem uhorských kráľov). Od tohto roku sú všetky pamätné tabule v Štúrove dvojjazyčné, ako poslednú vymenili pamätnú tabuľu pripomínajúcu oslobodenie – dovtedy bola len v slovenčine. Tak sa verejný priestor zbavuje slovenských „nánosov“.

dscf6762.jpg

Potvrdením vytvárania jednostranného jazykového, tým aj kultúrneho či priam civilizačného charakteru mesta a okolia je aj „výstavba“ pamätníka Ľudovíta Štúra. Uplynuli už tri roky od položenia jeho základného kameňa. Doteraz nestojí. Príčina? Zásadná neochota časti miestnych obyvateľov a legislatívne zákazy miestnych správnych orgánov. Štúr v Štúrove? To hádam nie! Najlepšie to vyjadril miestny poslanec Szigeti, začas aj minister školstva SR. (Jeho slová citujem podľa článku R. Kaliského-Hronského zo SNN čísla 47 z roku 2015.) „Postavenie sochy osobnosti, ktorá rozdeľuje históriu Slovákov a Maďarov, je jasnou provokáciou. Navyše, ak Štúra na ľavom brehu Dunaja postavia oproti symbolu maďarskej štátnosti, oproti hradnému vrchu s bazilikou, je to úmyselná a opovrhnutiahodná provokácia.“ Stratil som reč. Nie som schopný odpovedať. Poviete si, však aj to je vlastenectvo – v maďarských farbách. Súhlasím, ale odmietam jeho šovinistický rozmer. Také maďarské vlastenectvo znevažuje vlastenectvo slovenské. Ba čo je horšie, ono ho nepripúšťa!

dscf6768.jpg

Prenesme sa o pár kilometrov na východ od Štúrova do dedinky Chľaba. Tam pri miestnom kostole stojí pamätníček, samozrejme, iba v maďarčine, ktorý pripomína „hrdinstvo“ príslušníkov maďarskej divízie svätého Ladislava pred útokmi Červenej armády na Vianoce 1944 v týchto priestoroch. Červená armáda je pritom tá istá, ktorej sa dostalo cti poďakovať za oslobodenie aj v maďarčine na Hlavnej ulici v Štúrove...

dscf1683.jpgchlaba_detail.jpg


Pomníček v Chľabe hrdinským maďarským obrancom pred Červenou armádou.

Aký dôvod ma viedol k napísaniu tejto úvahy? Chodím do Štúrova a okolia rád a často. Preto som zašiel na jarmok Šimona a Júdu, ktorý tam beží už piate storočie. Je to jarmok ako z čias monarchie, aspoň jedna jeho časť na pešej zóne. Prichádzajú tam jarmočníci z „Uhorska“. Zažil som tam ženičky až zo Sedmohradu a z Dolnej zeme. Všelijaké ručné a manufaktúrne výrobky, výšivky, textílie. Drevené i keramické artefakty. A ešte jeden fakt mi pripomína Uhorsko. Uhorsko pre nás Slovákov, pre ostatných Maďarsko. Maďarčina nepozná, nechce poznať výraz Uhorsko. Preto aj atmosféra jarmoku nie je uhorská ale číro maďarská. To množstvo maďarských devocionálií! Maďarské vlastenectvo pretavené do takmer náboženskej podoby. Samozrejme, hlavná a pre mnohých výlučná obcovacia jarmočná reč je maďarčina. Beriem to ako daň za jedinečnosť spomínaného jarmoku a chodím naň opakovane. A ešte k Šimonovi a Júdovi. Podľa kalendára Slovákov z Poľska, ktorý mi visí pred počítačom, pripadá tento deň na 28. októbra. Zároveň upozorňujú, že v tento deň je odpust v Námestove. Podľa novín som sa dozvedel, že aj v Námestove jarmokujú na Šimona-Júdu. Len na okraj, znie tam poľština podobne často ako… Obaja svätí spájajú najsevernejšie a najjužnejšie miesto Slovenska. Pekná zaujímavosť, nie?

Foto: Autor

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Pred 200 rokmi narodil sa nám... Ľudovít Štúr alebo Štúr v Štúrove

Priemer: 4.9 (14 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama