Aj na migráciu môže mať každý názor

Počet zobrazení: 4022

Migrácia bola vždy spájaná predovšetkým s rozvojom. Na druhej strane bola zároveň aj zdrojom obáv a strachu, najmä pre občanov vyspelých štátov. Nezaoberám sa touto otázkou profesionálne, aj tak to rozhodnú iní a s rôznou motiváciou. Myslím si však, že každý má právo na názor.

V súvislosti s ľudským utrpením, ktoré je súčasťou mojej životnej dráhy,  mi táto téma nie je ľahostajná  V prvom rade, nie je dobré, keď sú nositeľmi alebo propagátormi názorov a rozhodnutí o migrantoch ľudia, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť. Tieto subjekty môžu upozorňovať na možné chyby a riešenia, ale nie si ich vynucovať. Tiež je sporné, že či by to mali byť politici, ktorí za problémy spojené s migrantmi ponesú zodpovednosť iba dočasne a aj to iba čiastočne. Migranti takého druhu, ako teraz prichádzajú, teda predovšetkým ekonomickí, a predovšetkým  muži, navyše s odlišnými náboženskými a sociálnymi predstavami, natrvalo zmenia charakter Európy, ktorý s veľkými problémami počas asi jedného tisícročia vytvárali naši predkovia. Ak sa teraz nespamätáme, tak naši vnukovia budú mať krušné chvíle, možno trvalú občiansku vojnu.

Problém migrantov z rozvojových krajín sme si čiastočne spôsobili sami tým, že sme zasiahli do spoločenského diania v týchto menej rozvinutých  krajinách nevhodným spôsobom. Potrebovali sme ich nerastné bohatstvo a za to sme im ponúkli niektoré z našich predností, predovšetkým zdravotnícku starostlivosť a lacné tovary. To vyvolalo prudký pokles úmrtnosti detí, ale žiadne zníženie pôrodnosti. Výsledkom je nebývalý rast počtu obyvateľov v týchto krajinách – na päťnásobok v porovnaní so stavom v roku 1950. Je to príliš rýchly rast na to, aké sú tam k dispozícii zdroje potravín a pitnej vody. Navyše, spoločenská výbava týchto ľudí zostala na predchádzajúcej úrovni, čiže nedokážu pochopiť princípy fungovania spoločenského systému v modernej Európe.

Multikulturalizmus je pochybná teória (predstava), ktorá sa v praxi osvedčila len krátkodobo a neskôr priniesla všade veľké problémy. Riešením je jedine podpora pôrodnosti pôvodného obyvateľstva v Európe, hlavne vzdelaných a pracujúcich matiek ako aj kompletných mladých rodín. Pokiaľ nebudeme mať v Európe dostatočný počet vlastných detí, tak sme odsúdení na rýchly zánik ako postantickej európskej civilizácie. Mňa osobne sa to už týkať nebude, onedlho budem mať 60 rokov, no týkať sa to bude mojich detí a mojich vnukov, takže mi to nie je vôbec ľahostajné. Samozrejme, nemám žiadne výhrady voči iným národom, národnostiam, etnikám, sociálnym a náboženským systémom. Mali by sa však rozvíjať v ich domovských krajinách, a nie transferovať do rozvinutej časti sveta. Napätie v spoločnosti by asi nebolo také silné, ak by sa spomedzi migrantov vyselektovali akísi hovorcovia, ktorí by sa vyjadrili, že ak pominie príčina ich migrácie, napr. vojna v Sýrii, tak sa vo veľkej väčšine vrátia do vlasti, aby sa mohli zapojiť do obnovy zničenej krajiny.

Existuje v predmetnej oblasti  riešenie? Pre rôzne štáty EÚ migrácia znamená niečo iné. Nemecko ju možno vyslovene potrebuje, pretože má nedostatok pracovných síl, odborníci odhadujú, že by potrebovali ešte milión a následne po stotisíc každý rok. Tým sa, samozrejme, mení etnický základ štátu. Francúzi sa s tým zžili už po vojne. Holanďania – to je zmes rôznych národov. Škandinávci prekypujú ochotou, no nevedia ľudí zaradiť do spoločnosti – musia chcieť sami. Na Slovensko, našťastie, nikto nechce, Česi sú na tom podobne. Rakúšania majú dve protichodné tendencie, takže nič zásadné. Maďari sa už vyjadrili. Taliani a Gréci sú chudáci – sú cestou do vysnenej západnej oblasti. Dá sa urobiť jednotná politika? Určite nie, no mali by existovať zásady – a tie nie sú. Ak však pripočítame do celého problému hegemóniu jednotlivých hráčov v rizikových regiónoch, tak sa dostávam na tenký ľad, kde si už netrúfam odhadovať príčiny a dôsledky jednotlivých dejov a človek sa stáva len pasívnym pozorovateľom.  

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984