Add.: Fakty a pravda o Juhočínskom mori

Počet zobrazení: 4763


Na úvod musím uviesť, že nie som právnička ani odborníčka na medzinárodné vzťahy, ale so záujmom si prečítala 8. júla. t. r.  článok v Slove Fakty a pravda o Juhočínskom mori, v ktorom veľvyslanec ČĽR v Slovenskej republike, p. Lin Lin píše o arbitrážnom konaní iniciovanom Filipínami. Prekvapila ma najmä skutočnosť, že napriek ochote ČĽR rokovať so všetkými zainteresovanými stranami Filipíny sa rozhodli problém riešiť jednostranne cestou arbitráže na Stálom rozhodcovskom súde v Haagu.

Na základe týchto faktov som predpokladala, že arbitrážny súd si určite vypočuje všetkých účastníkov – vlastníkov ostrovov v Juhočínskom mori ako aj obyvateľov ostrovov.

Nesmierne som bola prekvapená, keď som 12. júla 2016 počula vyhlásenie Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu, že ČĽR nemá právo robiť nárok na žiaden z ostrovov nachádzajúcich  sa v Juhočínskom mori. Prekvapenie je o to väčšie, že mnohé ostrovy v Juhočínskom mori na základe historických údajov starých niekoľko storočí až tisícročí objavili a niektoré i pomenovali objavitelia čínskeho pôvodu. Je jasné, že problémy v Juhočínskom mori sú veľmi komplikované, lebo sa tu koncentrujú záujmy geografické, teritoriálne, polohové, morsko-právne, národnostné, a v poslednom čase aj surovinové, energetické, bezpečnostné a zahraničnopolitické.

Z týchto dôvodov by bolo logické predpokladať, že taká inštitúcia, ako je Stály rozhodcovský súd bude taký komplexný medzinárodný problém prerokovávať za prítomnosti predstaviteľov všetkých najbližších štátov, ktorých sa týka: ČĽR, Taiwan, Vietnam, Malajzia, Brunej a, samozrejme, Filipíny.

Pevne verím, že medzinárodné spoločenstvo nikdy nedovolí, aby takéto „horúce zemiaky“ boli hodené do pahreby celosvetového ohňa.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984