Naozaj sme bez Boha mŕtvi?

V posledných týždňoch sa v zahraničnej i slovenskej tlači veľa popísalo o umelom živote a syntetickej baktérii. Veľa zaujímavého, ale aj s diametrálne odlišnými závermi.
Počet zobrazení: 1355
25-010-25-ilustracna foto-www liquidarea com-m.jpg

V posledných týždňoch sa v zahraničnej i slovenskej tlači veľa popísalo o umelom živote a syntetickej baktérii. Veľa zaujímavého, ale aj s diametrálne odlišnými závermi. Biológ – biochemik Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied píše v časopise •týždeň s dátumom 28. mája 2010 aj toto: „Nevieme, čo je umelý život, ba ani čo vlastne život je. Nikto nestvoril umelú bunku a život už tobôž nie. Ten je tu od stvorenia času.“ Vedec vstupuje do koncertu teológov a ich veriacich, trvajúcich na mystériu života, respektíve existencie duše vrátane posmrtného života. To vyhlasuje za čosi, čo leží mimo ľudského dôvtipu a čo je, pokiaľ ide o schopnosť činu, aj mimo chápania jeho dosahu. Ježišovi Kristovi pripisuje vetu: „Ja som svetlo, pravda a život.“ A z nej potom dedukuje, že bez Boha sme mŕtvi. Život syntetickej baktérie Nuž, zvykli sme si na tento kresťanský, ale aj na iné hluché dogmatizmy. No vo vede pre ne nevidíme miesto a v praktickom živote sa bez nich určite zaobídeme. Arthur Caplan, profesor bioetiky na Pennsylvania University, zase píše v Nature.com: „Tí, čo po tisícročia pevne verili, že život sa nedá vysvetliť mechanistickými, redukcionistickými pojmami, svoj boj prakticky prehrali. Život sa dá urobiť.“ Syntetická biológia produkuje od osemdesiatych rokov minulého storočia užitočné mikróby podľa plánu. Dosiaľ sa to dialo na základe jednotlivých génov (syntéza humánneho inzulínu v E. coli), odteraz je to možné na základe celého genómu. A to je veľký rozdiel. Je pravda, že Craig Venter použil ako nádobu pre svoj umelo zostavený kompletný dedičný materiál protoplazmu inej baktérie. Spomenutých teológov to zvádza povedať, že v skutočnosti nestvoril úplne nový život, ale že dosiahol len technický, nie koncepčný pokrok. Podľa nich naďalej platí Harveyovo diktum omne vivum ex ovo – všetko živé pochádza z vajca. Paraboly do nedeľnej kázne Na Leksovom článku sa mi osobitne nepáči zavádzajúci nepravdivý údaj, že (obilné) zrno na dlani nie je živé. Ako aj pridanie ďalšieho nezmyslu, že zrno musí odumrieť, aby ožilo. To sú paraboly akurát tak do nedeľnej kázne. Caplan to vidí inakšie. Pri monumentálnom diele hľadí na celok, teda metabolizujúcu (dobre jediacu a tráviacu) a verne sa rozmnožujúcu baktériu, nie na jej podružné enzýmy. Myslím si, že tak to vidí aj väčšina odborníkov na syntetickú biológiu a bioetiku, ako to dosvedčuje napríklad všetkých osem komentárov odborníkov v Nature (27. máj 2010). Uznávajú, že život sa dá vytvoriť a že treba počítať s tým, že je predo dvermi čas, keď sa budú živé formy vytvárať na 100 percent z neživého materiálu, ako to pred štyrmi rokmi predpovedal Richard Dawkins vo svojej práci Delúzia Boha. Predpokladám, že sa v desiatkach laboratórií celého sveta zanietene púšťajú do opakovania, kompletizovania a zdokonaľovania toho, čo im ukázal ako možné Craig Venter. Čo na to potom povie slovenský vedec Leksa? Začalo sa to na brehu Eufratu Iný obraz sa mi vynára pred očami v súvislosti s Leksovým zrnom. Pred osemtisíc až desaťtisíc rokmi zohrialo jarné slnko čistinku čerstvo naplavenej zeme na brehu Eufratu a skupina ľudí, ktorí tam vtedy žili, tu žuli zrná podobné dnešnému jačmeňu, ktoré nazbierali na okolitej vyschnutej lúke. Jeden z nich si o pár týždňov všimol, že na čistine vyrástli samé rovnaké rastliny, nesúce cenené plodiny. Opakoval roztrúsenie zŕn, teraz úmyselne, a zrodilo sa roľníctvo s tisícmi odvetví podobných činností. Možno sa to udialo inakšie. Ale to je obdoba Venterovho objavu v mojej mysli, to ho robí veľkým. Z tlače vybral, preložil a okomentoval Rastislav Škoda, spolupracovník Slova.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984