Veľkí kombinátori po bitke
Smer – sociálna demokracia vyhral voľby. Holý fakt. V demokratickom parlamentnom systéme viacerých politický strán sa 35 percent hlasov považuje za veľký úspech. Po dvoch rokoch celosvetovej krízy si strana Roberta Fica počínala dokonca mimoriadne úspešne, keď navýšila počet voličov o 209-tisíc! A predsa ktosi do omrzenia hovorí o českom variante (kde sociálna demokracia stratila tretinu hlasov), či o porážke. Počujeme to najčastejšie z úst predstaviteľov strán, ktoré samy stratili výraznú časť podpory obyvateľov (SDKÚ), kde zázrak nespravil ani nástup slovenského komisára na ich čelo (KDH), na svoju kandidátku si nanominovali krajných konzervatívcov, ktorí im krúžkovaním nabúrali premyslenú koncepciu (Most-Híd), alebo ešte nevedia, čo je to skutočná politika a so svojimi dvanástimi percentami požadujú najdôležitejšie rezorty (SaS). Prezident podľa zvyklostí poveril vedením konzultácií o možnostiach zostavenia novej vlády predsedu víťaznej strany. Aj sám Fico pripúšťa, že sa mu nepodarí vytvoriť koalíciu. Pravica sa od neho odvrátila ako ohrdnutá dievka, odmieta sa s ním stretnúť čo i len zo slušnosti. Nezaujíma ju, že momentálne reprezentuje 900-tisíc občanov Slovenska. Smer pri nabaľovaní sympatizantov zabudol na zadné dvierka. Na variant, že nezíska až toľko hlasov, aby s jedným z ochotných parlamentných partnerov vytvoril vládu. Iste, dodatočne sa otvárajú všelijaké špekulácie. Na koalíciu s SNS by teraz Smeru stačili dve percentá hlasov, ktoré mu odviedla SDĽ. A to napriek tomu, že s ľavicou má spoločné asi toľko ako redakcia Slova s rímskym pápežom. Ale chlapci odviedli svoju prácu, môžu sa tešiť na mastné odmeny. Smer mohol jednej svojej okresnej organizácii odporučiť, aby hlasovala za Vladimíra Mečiara a HZDS by zostalo v parlamente. Alebo nemusel až tak ostro zaútočiť na majetkové pomery SDKÚ a tá by sa 12. júna pod „úspešným“ Dzurindovým vedením dopracovala k ôsmim percentám... Nuž po boji je každý generálom. Na Slovensku však máme aj takých feldkurátov, ktorí vyrieknu svoje úsudky ešte predtým, ako znepriatelené strany spočítajú na bojisku svojich mŕtvych. Pre niektorých odbila hodina pravdy už v sobotu po desiatej večer, keď dve renomované agentúry vyhlásili exit polly, v ktorých sa v odhade hlasov pre Smer sekli o šesť, resp. sedem percent, a Pála Csákyho ponechávali v Národnej rade SR. Béla Bugár nadšene hovoril, že do pravicovej vlády by mali pribrať aj SMK, aby tak získali ústavnú väčšinu. V tejto odozve „hlasu krvi“ zazneli hneď dve pravdy: s csákyovcami sa nehnevá na život a na smrť, ako to ukazuje pred verejnosťou, a chce zmeniť Ústavu SR! Dobré ráno, Slovensko! Iný jasnozrivý kombinátor ľavicového pôvodu sa v Slovenskom rozhlase zase búchal do pŕs, že on už hovoril dávno, aký volebný debakel utŕži Smer, keď zanevrel na liberálnu inteligenciu. Keď už Smeru podskočili percentá z 28 na 35, uvádzal v televíznom rozhovore svoje celkom iné citáty z minulosti. Radšej si teda pokojne počkajme na výsledky povolebných konzultácií. A Smer? Ten by mal po schladnutí hláv popremýšľať, kde robil chyby a čo chce urobiť preto, aby po ďalších voľbách, hoci aj so 45-percentnou podporou neostal sám s outsiderom typu Ján Slota.
