Odbory ako motor európskej integrácie
Emilio Gabaglio, ktorého prsty si s obľubou vkladajú do úst cigaru, by musel veľmi obmedziť tabakovú vášeň, keby žil a pracoval vo Fínsku. Zákon na ochranu nefajčiarov totiž núti nikotínovú časť týchto Severanov, aby poťahovali dym aspoň 15 metrov od budovy svojho zamestnania. To je však asi jediný podstatný problém, ktorý si mohol všimnúť generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie (EOK) počas 9. kongresu EOK, ktorý sa uskutočnil v Helsinkách v dňoch 29. júna - 2. júla 1999. Emilio Gabaglio - razantný, ale seriózny presadzovateľ odborových záujmov na našom kontinente vyzeral očividne spokojne s úsilím národných centrál v boji za presadzovanie záujmov pracujúcich. EOK stále rozširuje počet svojich členov od 8. kongresu, ktorý sa konal pred štyrmi rokmi v Bruseli.
Skratka EOK však nie je medzi slovenskou verejnosťou príliš známym pojmom, preto si ju predstavme. Združuje národné federácie členských a asociovaných krajín Európskej únie, Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) je plnoprávnym členom EOK počnúc rokom 1995. EOK je partnerskou organizáciou Európskej komisie a iných orgánov Európskej únie. Hodnotenie bruselskej centrály EOK zamerané na KOZ SR je pozitívne ovplyvnené predovšetkým v troch rovinách: Po prvé, naši odborári nepodľahli rôznym "štiepiacim treniciam" a zotrvávajú nerozdelení, čo sa oceňuje v postkomunistickom priestore. Po druhé, porovnávacia mapa krajín strednej a východnej Európy hovorí jasne v prospech KOZ SR, pokiaľ ide o počet aktivít - organizovanie rôznych seminárov, tréningov a podobne. Po tretie, mnohí západní odborári sa pýtali od delegácie na zákon o tripartite, ktorý je ojedinelý v našich končinách a veľmi si cenili, že Slovensko prijalo túto právnu normu. Na opačnej strane si už všimli, že posledné rokovanie tripartity sa neuskutočnilo, boli zvedaví, ako si mieni vláda ďalej počínať...
Praktický význam
Ak si niekto nezainteresovaný položí pochybovačnú otázku, či EOK nie je iba ďalšou "akousi organizáciou, bez ktorej by sme vyžili", treba jednoznačne odpovedať, že nie. Ak zostaneme pri Slovensku - lepšie napísané pri jeho štátnych záujmoch - EOK je považovaná za "motor európskej integrácie". Tieto posledné tri slová povedal na kongrese designovaný predseda Európskej komisie Romano Prodi. V rozhovore, ktorý som viedol s E. Gabagliom, jasne zaznelo, že štáty západnej Európy a nesmú uspokojiť s budúcnosťou, v ktorej by nevzali do úvahy záujmy stredo- a východoeurópskych krajín. "EÚ musí mať navyše nielen otvorené dvere, ale musí byť aj pripravená pomôcť zásadnej sociálnej a ekonomickej transformácii východu. Áno, bolo by klamom vravieť, že to nebude nič stáť, ale treba si uvedomiť, že nám nejde o cenu, ale o investíciu do spoločnej budúcnosti", uviedol E. Gabaglio.
Európa zlyhala
Generálny tajomník EOK patrí medzi otvorených kritikov fiaska, ktoré si pripísala na účet Európa v čase, skôr ako sa stala kosovská tragédia. Podľa Gabagliových slov sa EOK domnieva, že EÚ musí zohrať vedúcu úlohu pri rekonštrukcii Balkánu. "Myslíme si, že ide o úlohu Európy, dokonca o jej povinnosť: Európa príliš absentovala - nepochopila podstatu veci, nekonala včas - preto nesieme zodpovednosť," vysvetľuje E. Gabaglio.
V súvislosti s kosovskou témou zožal počas štyroch dní rokovania kongresu najväčší potlesk predseda srbských odborov Nezavisnost Branislav Canak. Jednak za odvahu, s akou kritizoval sociálnu politiku juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. "Áno, bomby NATO zničili továrne, ale fabriky už boli prázdne kvôli deštruktívnej Miloševičovej politike. Robotníci už boli nezamestnaní. Spýtajte sa ho, koľkým pracujúcim zobral práve on ich zamestnanie," upozornil B. Canak. A jednak delegáti kongresu prerušili jeho prejav veľkým aplauzom, keď vyhlásil, že Srbi sú pripravení obnoviť priateľské súžitie s kosovskými Albáncami. Keďže jeho predrečníkom bol zástupca kosovských odborov, B. Canak vyhlásil, že pôda EOK je miestom, kde sa stretávajú ako odboroví priatelia a nie ako znenávidení bratia. Canakove oduševnené vystúpenie malo za následok, že šéf Nezavisnosti iba s námahou udržiaval slzy dojatia, keď na chodbách kongresu prijímal slová podpory a vďaky za svoju úprimnosť a odvahu.
Obavy Čiernohorcov
Na kongrese sa zúčastnili ako hostia aj zástupcovia macedónskych, albánskych a čiernohorských odborov. Macedónci a Albánci poukazovali najmä na v médiách už všetkým známe údaje o nepriamych škodách bombardovania Juhoslávie a na náklady spojené s pobytom utečencov. Termín sociálna explózia zaznieval z úst každého. Najväčší dôraz však prikladali hrozbe sociálneho výbuchu Čiernohorci, ktorí varovali, že s príchodom zimy môže srbský problém prepuknúť do nových rozmerov: Kým kosovskí Albánci už môžu byť späť v domovoch pod ochranou jednotiek KFOR, Čierna Hora sa môže stať jediným miestom úniku pre Srbov - klesajúca ortuť teplomera a fakt, že nebude na čom nielen jazdiť, ale hlavne čím kúriť, ich vyženie práve smerom na Podgoricu... Začarovaný kruh otázky pomoci aj pre Belehrad zaznel aj v Helsinkách. EOK deklarovalo Gabagliovými slovami, že základom akéhokoľvek úspechu rekonštrukcie Srbska je jednoznačne demokratizácia krajiny, ktorú môže realizovať jedine srbský ľud demokratickou cestou. "Iba belehradská vláda, ktorá bude otvorená Európe a svetu, má šancu pričiniť sa o stabilitu v regióne", podčiarkol E. Gabaglio. B. Canak posunul problém do otvorenej polohy: "Miloševičovmu režmu by som nedal ani jeden dolár, ani jeden cent. Pretože my tie peniaze neuvidíme. Jeho okolie verných má pod kontrolou všetko, aj banky. Ak chce niekto pomôcť, nech pomôže priamo - nejakej rodine, opakujem, my by sme tie peniaze neuvideli", jasne odpovedal B. Canak na otázku jedného žurnalistu na tlačovej konferencii v priebehu kongresu.
Autor je redaktor denníka PRÁCA
