Nepodarený ťah koňom
"Ťah koňom" je po nemecky Rösselsprung. Bol to názov operácie z mája 1944, k uskutočneniu ktorej dal príkaz Adolf Hitler. Jej cieľom bolo zlikvidovať hlavný štáb juhoslovanských partizánov a uniesť ich veliteľa Josipa Broza-Tita. Akciu malo uskutočniť 25. mája 1944 elitné nacistické výsadkové komando pod velením "haupsturmführera SS", Ribkeho.
Územie Srbska bolo okupované cudzími vojskami počas oboch svetových vojen. Srbi, ale aj iné juhoslovanské národy, bojovali v partizánskych oddieloch proti cudzím okupantom. Kým za prvej svetovej vojny o odpore Srbov vedeli predovšetkým okupanti, v druhej svetovej vojne sa najmä Titovi partizáni stali natoľko významnou bojovou silou, že ich nazývali protinacistickým tretím frontom.
Keď hrozila kapitulácia Talianska
Desiateho júla 1943 sa vylodili spojenecké jednotky na Sicílii, koncom júla padol Mussoliniho fašistický režim a nová Badogliova vláda začala rokovať so Spojencami o prímerí.
Nacisti podobný vývoj predvídali a chystali odzbrojenie talianskych vojsk, ktoré okupovali časť balkánskych krajín. Túto úlohu mali splniť novosformované jednotky, ktoré však mali aj ďalšiu úlohu. Preto 6. .augusta 1943 bol do Hitlerovho hlavného stanu pozvaný generálplukovník Lothar Rendulic. Prijal ho najprv náčelník štábu generálplukovník Alfred Jodl a oznámil mu, že ho vymenovali za veliteľa novej armády na západnom Balkáne.
Podvečer prijal Rendulica Hitler. Oboznámil ho najprv s tým, že Paveličova kolaborantská vláda "Samostatného štátu Chorvátsko" v boji s partizánmi úplne zlyhala. Aj v Hitlerovom okolí Paveliča prezývali "starostom Záhrebu, ktorý trpí fixnou ideou, že je vládcom Chorvátska".
Hitler Rendulica upozornil, že treba zničiť partizánske hnutie. Ak ešte viac zosilnie, vznikne reálne nebezpečenstvo, že sa vylodia Spojenci, čo by znamenalo smrteľné nebezpečenstvo nielen pre južné krídlo Východného frontu, ale by priamo ohrozilo samotnú Veľkonemeckú ríšu. Hitler nevedel, že takúto operáciu plánoval Churchill, ale sa nemohla realizovať pre Stalinov odpor, pretože nechcel pre budúcnosť pripustiť západné zasahovanie do záležitostí balkánskych krajín. Pred rozlúčkou Hitler Rendulicovi prikázal: "Zničte Tita!"
Rendulic prišiel do Belehradu 24. augusta 1943. Po porade s generálmi vytvoril osobitné oddiely, ktoré v prípade kapitulácie Talianska mali zabrániť, aby sa jednotky Titovej armády zmocnili talianskej výzbroje a výstroje. Taliansko 3. septembra kapitulovalo. Hoci Rendulic urobil všetko, čo bolo v jeho silách, Titova Národnooslobodzovacia armáda Juhoslávie odzbrojila hlavné talianske divízie, čo mimoriadne posilnilo jej bojaschopnosť.
Keď Rendulic 16. .septembra raportoval Hitlerovi, mohol síce hlásiť, že Taliani sú vyradení z boja, ale musel priznať, že Titovi partizáni ešte viac zosilneli, čo Führera rozbesnilo. Zopakoval: "Zničte Tita!"
Kde je Tito?
Nik z Nemcov nevedel, kde je Tito a jeho hlavné veliteľstvo. Až agenti Paveličovej tajnej služby zistili, že sa Tito nachádza v Drvare, v západnej časti Bosny (Bosna a Hercegovina vtedy patrila k bábkovému ustašovskému Chorvátsku).
Nemci si túto informáciu overili a Rendulic pedantne naplánoval operáciu na zničenie štábu a zajatie Tita. Ríšsky vodca SS Himmler mu dal k dispozícii jednu zo špeciálnych jednotiek 500. SS prápor horských strelcov, ktorému velil "haupsturmführer" Ribke. Operácia dostala názov Rösselsprung (skok koňom). Jej názov naznačoval nielen prekvapenie, ktoré dokáže na šachovnici vyvolať ostrý ťah koňom, ale aj okolnosť, že malo ísť o výsadkovú operáciu.
Skok koňom sa nepodaril
Prípravy operácie sa Nemcom nepodarilo utajiť. Niečo zistila spravodajská služba partizánov, niečo spojenecké služby. Britská tajná služba sa však mylne domnievala, že pôjde iba o bombardovanie Drvaru.
Dvadsiateho piateho mája nemeckí výsadkári obsadili mestečko Drvar, kde zmasakrovali miestne obyvateľstvo. Titovi a jeho štábu sa však podarilo prebiť z obkľúčenia. Tretieho júna 1944 Tita a jeho štáb prepravilo sovietske lietadlo na jeden z ostrovov v Jadranskom mori. Tam boli aj prepravení predstavitelia americkej, britskej a sovietskej misie.
Po otvorení druhého frontu na Západe nacistická propaganda potrebovala nejaký úspech. Preto bola 6. júna 1944 uverejnená správa nacistického hlavného velenia o úspešnom útoku na Drvar. Lenže, hoci nacisti zabili okolo 200 partizánov a 230 civilných obyvateľov, podarilo sa im "zajať" iba Titovu slávnostnú uniformu.
Po tridsiatich rokoch sa na oslavách týchto bojov Tito osobne poďakoval pilotovi vtedy už generálovi a hrdinovi Sovietskeho zväzu Alexadrovi Šornikovi za záchranu z obkľúčenia. Hovorili aj o priateľstve národov ZSSR a Juhoslávie.
Odvtedy už uplynulo veľa času. Čo by asi Tito povedal na to, že spojencom USA a Veľkej Británie sa stane na konci storočia Nemecko a že nemecké jednotky ako ich spojenci vstúpia na územie Juhoslávie? Veľmoci považovali balkánske krajiny iba za akési figurky vo svojej mocenskej hre.
Autor je publicista
