Jeden deň pracovného úradu
Pred novostavbou na Repašského ulici v Bratislave často postáva hlúčik ľudí. Sídli tu pracovný úrad a tí, čo čakajú, sú nezamestnaní. Aj v tejto časti Bratislavy je ich čoraz viacej...
Keď som ráno okolo siedmej volal riaditeľovi Okresného úradu práce Bratislava IV aby som sa dohodol, kedy budem môcť prísť, bol som mierne prekvapený. Telefón zdvihol samotný riaditeľ. Chodí do práce medzi prvými a odchádza medzi poslednými. Každý deň mu nosia hlásenie o počte voľných pracovných miest od zamestnávateľov v obvode. Jedna z pracovníčok je v stálom kontakte so zamestnávateľmi. Predvčerom nebolo voľné žiadne, včera iba jedno a dnes sú voľné dve miesta.
Káva u riaditeľa
Rozhovor pri káve u riaditeľa Martina Sedílka bol chvíľou pre prvotné spoznávanie nielen úradu, ale aj osôb v ňom pracujúcich. Martin Sedílek je na čele od marca 1994. Do roku 1996 tu sídlil obvodný úrad práce, dnes sa nazýva okresným.
Nový zákon v roku 1996 priniesol nielen zmenu názvu, ale aj inú náplň práce. Kým hlavnou úlohou obvodného úradu bolo predovšetkým hľadanie voľných pracovných miest pre nezamestnaných a vyplácanie podpory, dnes medzi úlohy pracovného úradu patrí aj vyberanie poistného do fondu zamestnanosti, podpora aktívnych opatrení na pracovnom trhu, ale zároveň je tu poradenské a právne oddelenie. Pracovný úrad teda kontroluje aj dodržiavanie predpisov a tu môžu zamestnanci hľadať pomoc, ak ich zamestnávateľ nejako porušil predpisy, napríklad ak im zadržiava mzdu.
"Štvorka"- nízka nezamestnanosť
Okres Bratislava IV mal po dlhé roky najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku. Príčina je zrejme v tom, že v tomto bratislavskom obvode sa uskutočnila za bývalého režimu posledná hromadná výstavba sídlisk, napríklad Karlovej Vsi, Dúbravky, Lamača, Devínskej Novej Vsi. Keď sa v našej krajine začala transformácia na trhové hospodárstvo, práve v týchto sídliskách žili najžiadanejšie pracovné sily v najvhodnejšom veku. Avšak odvtedy už uplynul nejaký čas. Kedysi mladým manželským párom začínajú dorastať deti a práve medzi absolventmi stredných a vysokých škôl je najväčšia nezamestnanosť a aj jadro obyvateľstva postupom času stráca svoju najväčšiu výhodu - nízky vek. Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia nad 45 rokov hľadajú prácu už mimoriadne ťažko. O pár rokov sa tieto tendencie začnú prejavovať oveľa výraznejšie.
Od druhého polroka 1998 na Slovensku začala citeľne narastať nezamestnanosť, čo sa, hoci v menšej miere, ale predsa prejavuje aj vo štvrtom bratislavskom obvode. Na konci školského roka úrad práce očakáva vlnu absolventov.
V čase vymenovania Martina Sedílka do funkcie riaditeľa na úrade práce evidovali okolo 2350 nezamestnaných. Tento počet sa darilo znižovať, dokonca na hranicu 1500, ale v roku 1998 sa začali prejavovať hospodárske ťažkosti, ktoré doteraz spôsobujú nárast nezamestnanosti. Počet evidovaných nezamestnaných je okolo 2000, no po príleve absolventov ich bude asi podstatne viac.
"Štvorka" má dvoch mimoriadne veľkých zamestnávateľov, ktorými sú Volkswagen Bratislava a Slovenská televízia. Volkswagen má okolo 5 400 zamestnancov, STV vyše 2000. V obvode je okolo 300 stredných menších podnikov a zhruba 56 000 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Všetci zamestnávatelia v obvode nateraz vytvárajú okolo 30 000 pracovných miest. Okolo polovice obyvateľstva musí hľadať prácu mimo štvrtého obvodu. Volkswagen síce ponúka dobre platené miesta, ale zdá sa, že našincom sa tam zatiaľ veľmi pracovať ísť nechce. Jednak ešte si nevedia navyknúť na západnú pracovnú disciplínu a pracovné tempo, a navyše im nevyhovuje trojsmenná prevádzka. Volkswagen je pritom najdynamickejšie sa rozvíjajúci zamestnávateľ nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku, s výhodným sociálnym programom.
Spýtal som sa na avizované hromadné prepúšťanie v Slovenskej televízii. Riaditeľ už dostal list, že z STV bude uvoľnených prvých sto pracovníkov. Úrad práce ráta s tým, že bude sa musieť s nimi zaoberať. Prídu práve v období vlny absolventov.
Uchádzači o prácu
Vchádzam do jednej z miestností, ktorá slúži na pohovory s uchádzačmi o prácu. Mladí ľudia. Sadám si na voľnú stoličku a počúvam. Mladíkovi, ktorý môže byť rómskeho pôvodu oznamujú, že v jednom závode je voľné robotnícke miesto. Prichádza útla dievčina, ktorá tu zjavne nie je po prvý raz. Z rozhovoru vyplýva, že je absolventkou pedagogického odboru.
Pri ďalšom stole pracovníčka hovorí s absolventom Ekonomickej univerzity. Odmietli ho v redakcii, kde bolo voľné miesto jazykového redaktora. Je maďarskej národnosti. K inému stolu prichádza atraktívna blondína. Ovláda niekoľko jazykov, vrátane angličtiny a nemčiny a počítač je pre ňu samozrejmosťou. Majú pre ňu voľné miesto sekretárky vo veľkom podniku.
Absolventa EÚ pri stole, kde sedím, vystriedala ďalšia atraktívna blondína. Pracovníčka úradu do mňa ľahko drgla. Myslel som si, že jej vadia moje pohľady na dievčinu, no nenápadne mi ukazuje muža, ktorý vtrhol bez pozvania do miestnosti. Silno sa mu trasú ruky, asi je alkoholik a je neporiadne oblečený. Vychrlil nesúvislý prúd rečí, sťažuje sa, že po návrate z väzenia mu kurátorka dostatočne rýchlo nenašla prácu. Končí s tým, že sa vráti s bratom a s pracovníčkami sa porozprávajú inak.
Zvoní mi mobilný telefón. Prítomná uchádzačka o prácu ma napomína, že je zakázané chodiť do kancelárií s telefónmi. Vychádzam von, aby som ukončil hovor. Keď sa vrátim, začujem, že prácu pre nezamestnanú nemajú. Vychudnutý mladík s okuliarmi robil závozníka, ale zo zdravotných dôvodov musel odísť. Pracovníčka ho upozorňuje, aby nabudúce priniesol lekárske potvrdenie. Lúčim sa a odchádzam. Má byť burza práce.
Aj inzertné noviny pomôžu
Dozvedám sa, že sa prihlásil podnikateľ, ktorý mal poskytnúť zamestnanie najmä zdravotne postihnutým. Idem preto za pani Mikovou, ktorá sa zaoberá stykom so zamestnávateľmi. Nielen každodenne telefonuje s vedúcimi personálnych oddelení, ale aj pravidelne navštevuje podniky, kde by mohli byť voľné miesta. Osobné kontakty sú potrebné najmä preto, aby sa hľadali miesta pre dlhodobejšie nezamestnaných. Voľné miesta sa hľadajú aj v inzertných rubrikách novín, pričom počet miest klesá. Prácu sa skôr darí nachádzať pre nezamestnaných so základných vzdelaním, prípadne so stredným vzdelaním bez maturity.
Napadá mi otázka práce načierno. Je predsa všeobecne známe, že narastá vtedy, keď rastie nezamestnanosť. Keď som sa na to pri rozlúčke spýtal, pracovníci úradu práce pripustili, že časť nezamestnaných naozaj môže pracovať buď načierno a robí tzv. dlaňovky, ktorým sa dnes už hovorí "keš". Sú to okamžité peniaze v hotovosti za odvedenú prácu. Prišlo mi na um, či nezamestnaní z obvodu nechodia pracovať načierno do Rakúska. Zamestnanci úradu práce tvrdia, že je to veľmi pravdepodobné, no súčasná legislatíva im nedáva také kontrolné právomoci, ako majú napríklad nemocenské poisťovne Znamená to, že takéto podozrenia sú iba na úrovni viac-menej nepodložených dohadov.
