Pakt zamestnanosti ako výzva z Kolína

Pôvodne mal byť Pakt o zamestnanosti jedným z vrcholov nemeckého predsedníctva. V agende Kolínskeho summitu však zostal v tieni kosovskej otázky a problematiky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Z dlhodobého hľadiska ale zostane problematika boja s nezamestnanosťou v centre pozornosti únie a jej členských štátov.
Počet zobrazení: 1339

Pôvodne mal byť Pakt o zamestnanosti jedným z vrcholov nemeckého predsedníctva. V agende Kolínskeho summitu však zostal v tieni kosovskej otázky a problematiky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Z dlhodobého hľadiska ale zostane problematika boja s nezamestnanosťou v centre pozornosti únie a jej členských štátov. Ide o problém, ktorý sa dotýka nie nepodstatnej časti občanov. Napriek miernemu poklesu v minulom roku zostáva priemerná miera nezamestnanosti pomerne vysoká a pohybuje sa okolo 10%. Osobitne ťažko dolieha nezamestnanosť na mládež, kde dosahuje až dvojnásobok priemeru.

Intenzívnejšie sa začala EÚ venovať zamestnanosti po nástupe sociálnodemokratických vlád. Po prvýkrát sa otázka spoločného a koordinovaného boja proti nezamestnanosti dostala do záverov osobitného zasadania Európskej rady (ER) v novembri 1997 v Luxemburgu. Následne figurovala ako jedna z hlavných priorít britského, rakúskeho, a potom i nemeckého predsedníctva. Rozhodnutie vypracovať Pakt o zamestnanosti sa prijalo na Viedenskom summite v decembri 1998, kde sa načrtol aj hlavný princíp politiky zvyšovania zamestnanosti: podstatou je komplexnosť, zahrnujúca makroekonomickú politiku orientovanú na rast a stabilitu, koordinovanú politiku zamestnanosti a štrukturálnu reformu. To sú zároveň tri piliere Európskeho paktu zamestnanosti, ktoré musia byť prepojené tak, aby sa dosiahol hlavný cieľ paktu, t.j. vysoká úroveň zamestnanosti v EÚ v podmienkach neinflačného rastu. Nejde teda o politiku mobilizujúcu prostriedky na sociálnu pomoc nezamestnaným, ale o súčasť ekonomickej politiky a hlavných oblastí politiky únie smerujúcich k vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom hospodárskeho rastu.

Pakt zamestnanosti sa formoval postupne. Luxemburský summit EÚ naštartoval proces koordinácie politiky zamestnanosti v členských štátoch únie na základe Smernice o zamestnanosti a Národného akčného plánu. Smernica je dokument vypracovaný orgánmi únie, ktorý odporúča členským štátom prijať opatrenia pri vytváraní nových pracovných miest, ktoré sa premietajú do akčného plánu jednotlivých členských krajín. V tomto tzv. luxemburskom procese sa ťažisko politiky zamestnanosti presúva na aktívne opatrenia smerujúce k zlepšeniu fungovania trhu práce a zvyšovania kvality a flexibility pracovnej sily. Súčasťou opatrení je vytváranie systému celoživotného vzdelávania s osobitnou pozornosťou mládeži a pracovníkom s nízkou kvalifikáciou. Zatiaľ otvorenou zostáva otázka zabránenia dlhodobej nezamestnanosti a vytvorenia pružnejšieho systému zamestnávania starších pracovníkov.

Harmónia makroekonomických nástrojov

Ďalšou časťou Paktu je ekonomická reforma únie. Jej koncepcia bola prijatá na kardifskom zasadaní ER v júni minulého roku. Zvyšovanie výkonnosti sektoru služieb a stimulovanie malého a stredného podnikania patria k procesu. Veľký význam má aj dôraz na rozvoj informačnej spoločnosti, vrátane využívania počítačovej techniky v školách a dynamickejšieho uplatňovania informačných technológií v malých firmách.

V Kolíne prijatá koncepcia predpokladá harmonické spolupôsobenie makroekonomických nástrojov v záujme zvyšovania zamestnanosti. Fiškálna politika musí rešpektovať ciele Paktu stability a rastu, ktorý je postavený na požiadavke strednodobo vyrovnaného rozpočtu alebo prebytku. Mzdová politika by mala zabezpečovať taký vývoj miezd, ktorý je konzistentný s cenovou stabilitou a tvorbou pracovných miest. Hlavným cieľom menovej politiky je udržanie stability cien. Kolínsky proces je založený predovšetkým na tzv. makroekonomickom dialógu ako inštitucionálnom rámci, v ktorom sa budú vytvárať predpoklady pre harmonizáciu vzťahov medzi vývojom miezd, fiškálnou a menovou politikou. Účastníkmi dialógu budú sociálni partneri, ministri financií, ministri práce a sociálnych vecí členských štátov, predstaviteľov Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Dôležitá je previazanosť politiky zamestnanosti členských štátov a EÚ ako celku. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti a hospodársky rast, ktoré sa riešia na národnej úrovni, by mali byť založené na európskej stratégii štrukturálnych reforiem a vyváženej makroekonomickej politike. Jedným z cieľov Paktu stability je, aby tieto dve úrovne spolu efektívne pôsobili. Toto je zrejme jedno z najcitlivejších miest, keďže každá krajina má určité špecifické prístupy a niekedy i priority v politike zamestnanosti.

Účasť aj európskych inštitúcií

Na druhej strane však rozhodnutia Kolínskeho summitu umožňujú zapájať do ovplyvňovania politiky zamestnanosti inštitúcie a nástroje samotnej únie. Povšimnutiahodná je aj snaha o zapojenie Európskej investičnej banky (EIB) ako inštitúcie EÚ do financovania opatrení na zvýšenie zamestnanosti. ER vyzvala EIB na uvoľnenie prostriedkov v objeme vyše 7 mld. eúr na také akcie ako je poskytnutie dodatočných prostriedkov na rizikový kapitál, rizikové kapitálové financovanie high-tech investícií malých a stredných podnikov, doplnenie štrukturálnej a regionálnej pomoci v oblastiach, ktoré už nebudú zaradené do štrukturálnych a kohéznych fondov, ale aj rozšírenie úverovania kandidátskych krajín. Najväčšie prostriedky by sa mali vynaložiť na výstavbu transeurópskych sietí, kde sa plánuje navŕšenie prostriedkov o takmer 5mld. eúr.

Vzhľadom na rozdielne prístupy členov únie k nezamestnanosti zrejme ani výsledky Kolínskeho summitu neuspokojili všetkých rovnako. Niektoré krajiny požadovali napríklad revíziu uplatňovania Paktu stability a rastu zohľadnením sociálnych aspektov, alebo presnú kvantifikáciu ročného rastu zamestnanosti a dokonca stanovenie garantovaného minimálneho príjmu v rámci únie. Konkrétnosť paktu utrpela aj tým, že časť štátov kládla väčší dôraz na zvyšovanie flexibility trhu práce, kým ďalšie vychádzali z nevyhnutnosti formulovania sociálnych cieľov, od ktorých by sa mal potom odvíjať postup stanovený paktom, čo neumožnilo dospieť k podrobnejšie prepracovaným spoločným záverom.

Pakt zamestnanosti v podobe schválenej Kolínskym summitom neprináša taký prielom, aký sa dosiahol v otázke spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, znamená však krok vpred v riešení problému zamestnanosti. Je dlhodobým projektom, ktorý bude podliehať modifikáciám a doplneniam, a to na základe prvých skúseností z jeho realizácie, ako aj ďalšieho vývoja v prístupoch členských štátov i jednotlivých inštitúcií EÚ.

Autor je pracovník MZV SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984