SDSS nevyriešila kvadratúru kruhu
Ak by sme boli odhadovali výsledok voľby predsedu SDSS podľa diskusie, zdalo by sa, že ním už Jaroslav Volf nebude. Výsledok tajných volieb však priniesol všeobecné prekvapenie: doterajší predseda získal 60 % hlasov delegátov. Rozhodla povestná "mlčanlivá" väčšina.
Nie je žiadnym tajomstvom, že volebné preferencie SDSS len výnimočne presiahli 5 %. Inak bývali podstatne nižšie. Prečo, to sa dá jednoducho zistiť na základe štatistiky výsledkov parlamentných volieb. Voličov, ktorí by teoreticky mali voliť sociálnu demokraciu, získalo predovšetkým HZDS a potom nezanedbateľný zvyšok SDĽ.
V dnešnej situácii by snaha získať voličov SDĽ nepriniesla väčší efekt. Aby SDSS získala voličov HZDS, musela by splniť niekoľko veľmi ťažkých podmienok: nielenže sa národnejšie orientovať, nielen rétoriku urobiť razantnejšou, ale nájsť takú politickú osobnosť, ktorá by dokázala prekonať vplyv terajšieho predsedu hnutia. V matematike sa to volá kvadratúra kruhu, problém, ktorý sa nielenže nevyriešil, ale ani nedá vyriešiť. Sociálna demokracia by musela vypracovať taký vynikajúci program, ktorému by voliči SDĽ dali prednosť pred programom svojej strany a nájsť takých lídrov, ktorí by vyvážili popularitu nielen lídrov SDĽ, ale aj lídra HZDS.
Nový predseda alebo zlúčenie so SOP?
Diskutujúci, ktorí kritizovali doterajší stav, prevažne z neho obviňovali Jaroslava Volfa, predsedu strany. V kuloároch sa viedli diskusie, že ak by sa našiel nový predseda, určite by došlo k zvratu. V tejto súvislosti sa hovorilo o rôznych menách. Na verejnosť sa dostalo meno Ivana Mjartana.
Napriek členstvu v HZDS by bol Mjartan prijateľný najmä preto, že v období, keď sa udiali veci, za ktoré je HZDS dodnes ostro kritizované, bol veľvyslancom v Prahe. Lenže, ak by aj bol Mjartan prijateľný pre SDSS, je veľmi otázne, nakoľko by bola SDSS prijateľná pre neho, hoci dnes naznačuje, že chce pôsobiť ako líder strany sociálnodemokratického typu. Už jeden z diskutujúcich povedal, že Mjartan dá prednosť vodcovstvu vlastnej strany.
Argumentom, že situáciu strany nemusí podstatne zmeniť sebeslávnejší predseda, môže byť obdobie, keď Alexander Dubček bol predsedom SDSS. Ani jeho pôsobenie neprinieslo očakávaný zvrat. Napokon, ak by nebolo bývalo došlo k osudovej havárii, Dubček by sa s určitosťou stal prvým slovenským prezidentom a SDSS by ostali jej problémy.
Prezidentom sa však stal Rudolf Schuster a podľa toho, čo mi povedali mnohí delegáti, prípadné zlúčenie by bolo vítané. Lenže už z dnešného pohľadu by to nebola jednoduchá záležitosť.
Proti "bratislavocentrizmu"
Nielen značná časť členstva, ale aj starostov sa nachádza na východe Slovenska. Časť delegátov, ktorí sa stavali proti doterajšiemu vedeniu, ostro kritizovali "bratislavocentrizmus", že vedenie strany nevenuje dostatočnú pozornosť problémom východného Slovenska. Keď však v kuloároch jeden z diskutujúcich začal uvažovať o možnosti odtrhnutia východoslovenských organizácií od strany a založení novej, ostatní mu dokázali nezmyselnosť jeho úvah. Takáto strana by v celoslovenskom kontexte tiež neprerazila.
Akt voľby predsedu
Na post predsedu kandidoval nielen Jaroslav Volf a Jozef Krumpolec, ale aj Ivan Haverlík. Ten pri predstavovaní kandidátov oznámil, že sa vzdáva kandidatúry v prospech Jozefa Krumpolca. Potom však Volfov prejav zožal oveľa silnejší potlesk, čo už mohlo niečo naznačovať. Výsledky voľby ukazujú, že sa vlastne o predsedovi rozhodlo na okresných a krajských konferenciách, kde boli zvolení Volfovi prívrženci. Po oznámení výsledkov volieb Jozef Krumpolec staronovému predsedovi blahoželal a ten vyjadril nádej, že aj naďalej budú úspešne spolupracovať.
Keď som sa po voľbe Jaroslava Volfa spýtal na jeho politickú líniu, zdôraznil, že sa nenaruší jej kontinuita, spolupráca v SDK a snaha o súčinnosť ľavice.
Dočasná stabilita
Postavenie sociálnej demokracie teda zatiaľ ostáva také aké je. Aby sa zmenilo, strana by musela najprv nejakým spôsobom vzbudiť záujem verejnosti. Na zjazde sa samozrejme hovorilo aj o možnosti získať vplyv na masmédiá, lenže získanie záujmu verejnosti by bolo naozaj iba prvým krokom. Ten druhý krok, ten by musel byť natoľko presvedčivý, aby potenciálni voliči uverili, že SDSS je v slovenskej politike nielen alternatívou, ale že sa dokáže úspešne presadiť.
Nech by sme si mysleli o podiele staronového predsedu SDSS na postavení jeho strany v spoločnosti čokoľvek, verejnosť má už o ňom zafixovanú predstavu. Ak aj jeho zvolenie prinieslo pre SDSS stabilitu, bude iba dočasná. Je všeobecne známe, že našu krajinu čaká veľmi ťažké obdobie. Ako v ňom obstojí sociálna demokracia? Odpoveď je jasná.
