POJEM POLITICKÉHO
Pojmové určenie politického môžeme získať len odkrytím a stanovením špecificky politických kategórií. Politické má totiž svoje vlastné kritériá, ktoré sú špecifickým spôsobom účinné voči rozličným, relatívne samostatným vecným oblastiam ľudského myslenia a konania, predovšetkým voči morálnemu, estetickému a ekonomickému. Politické musí teda spočívať vo vlastných posledných rozlíšeniach, na ktoré sa dá redukovať každé v špecifickom zmysle politické konanie. Predpokladajme, že v oblasti morálneho sú poslednými rozlíšeniami dobré a zlé, v oblasti estetického sú to krásne a škaredé, v ekonomickom sú to užitočné a škodlivé alebo napríklad rentabilné a nerentabilné. Otázkou je, či potom existuje aj zvláštne, nie síce rovnaké a analogické ako v ostatných oblastiach, ale predsa od nich nezávislé, samostatné a ako také bez ďalšieho evidentné rozlíšenie ako jednoduché kritérium politického a v čom spočíva.
Špecificky politické rozlíšenie, na ktoré sa dajú previesť politické konania a motívy, je rozlíšenie priateľ / nepriateľ. Toto rozlíšenie poskytuje pojmové určenie v zmysle kritéria, nie ako vyčerpávajúca definícia alebo obsahové určenie. Nakoľko ho nemožno odvodiť z iných kritérií, zodpovedá pre politické relatívne samostatným kritériám iných protikladov: dobru a zlu v morálne, kráse a škaredosti, v estetickosti atď. Každom prípade je samostatné, nie v zmysle vlastnej novej vecnej oblasti, ale tak, že ho nemožno odôvodniť onými inými protikladmi, ani ho nemožno na ne previesť. Keď protiklad dobra a zla nie je bez ďalšieho a jednoducho identický s protikladom krásneho a škaredého alebo užitočného a neužitočného a nedá sa na ne bezprostredne redukovať, tak protiklad priateľ a nepriateľ môžeme ešte menej zameniť za ne, alebo ho s nimi miešať. Zmyslom rozlíšenia priateľ nepriateľ je označiť najkrajnejší stupeň intenzity spojenia alebo rozluky, asociácie alebo disociácie. Toto rozlíšenie môže teoreticky a prakticky existovať bez toho, aby sa museli uplatniť morálne, estetické, ekonomické a iné rozlíšenia. Politický nepriateľ nepotrebuje byť morálne zlý, nepotrebuje byť esteticky škaredý, nemusí vystupovať ako ekonomický konkurent, dokonca sa môže zdať výhodné obchodovať s ním. Je práve iným, cudzím, a k jeho podstate stačí, že je v osobitne intenzívnom zmysle existenciálne niečím iným a cudzím, takže v extrémnom prípade sú s ním možné konflikty, ktoré nemôžu byť rozhodnuté ani vopred dohodnutými všeobecnými normami a ani rozsudkom "nezúčastneného", a preto "nestranného" tretieho.
