Reklama

Maliar pravdy

Storočnicu Miloša Alexandra Bazovského (narodil sa 11.1. 1899) si pripomíname práve v tomto roku. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Už sto rokov uplynulo od narodenia "barda" modernej slovenskej maľby, ktorý prišiel, aby odhalil - obrazne povedané - dušu motívu, toho motívu, čo sa pre neho odjakživa spájal so synonymom domova, a domov pre neho znamenal to isté, čo Slovensko.
Počet zobrazení: 264

Storočnicu Miloša Alexandra Bazovského (narodil sa 11.1. 1899) si pripomíname práve v tomto roku. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Už sto rokov uplynulo od narodenia "barda" modernej slovenskej maľby, ktorý prišiel, aby odhalil - obrazne povedané - dušu motívu, toho motívu, čo sa pre neho odjakživa spájal so synonymom domova, a domov pre neho znamenal to isté, čo Slovensko.

Dá sa povedať, že odkedy začalo moderné slovenské maliarstvo tvoriť, tvorilo vo farbe a tvare - v dvoch veličinách, ktoré podopierali pôdorys jeho vývinovej kontinuity. Jeho dejiny, boli dejinami zápasov medzi plošnou a koloristickou líniou, ktorú na jednej strane začal Gustáv Mallý, na druhej strane zasa Ľudoví Fulla. No bolo by príliš povrchné považovať tieto dve línie za akési dva paralelne sa vyvíjajúce prúdy. Jednoducho, oba tieto prúdy nikdy nepôsobili izolovane. Vždy sa navzájom prelínali a obohacovali. A keď by sme mali byť navzájom rigorózni, objavil sa v ich rozpätí aj tretí dôležitý prúd (neskôr podľa môjho názoru dominantný) v slovenskej maľbe 20. storočia, a to magicko-poetický. Na jeho začiatku, v akomsi prerode stálo a stojí dielo jedného z najväčších slovenských maliarov - Miloša Alexandra Bazovského.

Z biografie len stručne: pochádzal z učiteľskej rodiny, maturoval na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne a maliarstvo začal študovať v Budapešti, odtiaľ však rýchlo prešiel po vzniku ČSR do Prahy, na tamojšiu AVU. Potom sa vrátil na Slovensko. Okrem niekoľko samostatných výstav, reprezentoval naše umenie na Bienále v Benátkach, vystavoval vo Viedenskom Kunstlerhause a v roku 1964 bol vymenovaný za národného umelca. Zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne, kde čoskoro vznikla galéria nesúca jeho meno.

O Bazovskom je známe, že jeho tvorba sa niesla v znamení hľadania vlastného umeleckého výrazu, že sa nikdy neuspokojil s vonkajším záznamom videného a že patril k tým slovenským umelcom a intelektuálom, čo sa od počiatku usilovali položiť základy autentického slovenského výtvarného prejavu: "Všetko, čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prevtelená slovenská skutočnosť, pot sedliackej práce, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich hôr a smútky našich osudov", hovorieval a dodal: "Ja nemaľujem pekne... Ale maľujem pravdivo. Obraz, to je pre mňa vystihnutie pravdy." Tomuto krédu zostal verný po celý život, či už máme na mysli jeho tvorbu z 30-tych rokov, charakteristickú syntézou monumentálneho tvaru a expresívne ladenej farebnosti, neskôr obdobie tzv. lyrického kontrapunktu, alebo záverečnú fázu známu ako farebné delírium, kde farby odkrývajú baladickú podstatu slovenskej skutočnosti, už spomínanú dušu motívu, ktorá sa akoby prevtelila do duše samotného umelca. Bazovského dlhoročné pôsobenie a najmä originálna koncepcia jeho umeleckého programu vniesli určitý zdravý nepokoj do slovenského výtvarného vývinu. Svojim dielom prelomil bariéru ustálených, neraz konvenčných postojov k téme Slovenska a otvoril cestu nových možností jej výtvarného riešenia. Toto dielo je poctou duchovnej potencionalite slovenského človeka, obranou jeho pradávnych rodových koreňov, posolstvom jednej ľudskej skúsenosti. Pripomína to i výstava umelcovej celoživotnej tvorby v SNG v Bratislave, ktorá po rokoch predstavuje jeho podobu, dá sa povedať, v úplnosti a s pietnou spomienkou na život a dielo veľkého slovenského maliara, ktorého tvorba je príkladom presvedčivého umeleckého činu a postoja pre mnohých našich výtvarníkov i v súčasnosti.

Autor je výtvarný kritik

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama