Vláda ignoruje názor odborov

Ešte v decembri 1998 upozorňovala Konfederácia odborových združení SR (KOZ), že doterajšie opatrenia a nástroje hospodárskej politiky nevytvárajú predpoklady pre dlhodobý kvalitatívny rast ekonomiky, neobmedzia účinne ekonomickú nerovnováhu a neoživia podniky. Poukazovala aj na fakt, že terajšia hospodárska politika bude v konečnom dôsledku neúspešná a čoskoro povedie k zníženiu životnej úrovne.
Počet zobrazení: 962

Ešte v decembri 1998 upozorňovala Konfederácia odborových združení SR (KOZ), že doterajšie opatrenia a nástroje hospodárskej politiky nevytvárajú predpoklady pre dlhodobý kvalitatívny rast ekonomiky, neobmedzia účinne ekonomickú nerovnováhu a neoživia podniky. Poukazovala aj na fakt, že terajšia hospodárska politika bude v konečnom dôsledku neúspešná a čoskoro povedie k zníženiu životnej úrovne.

Z pohľadu odborov pripravované reštriktívne opatrenia samy o sebe nevytvárajú predpoklady ku kvalitatívnemu rastu ekonomiky, dlhodobo neobmedzia vonkajšiu ani vnútornú ekonomickú rovnováhu a neoživia podniky. Aktívna hospodárska politika vlády v súlade so strategickými záujmami SR musí preto smerovať do mikrosféry, teda podpory reštrukturalizácie a modernizácie podnikov, do sofistikovaných výrob.

Kabinet ignoroval odbory

Vláda však napriek takémuto zásadnému stanovisku KOZ prijala prvý "balíček". Priamym dopadom opatrení na obyvateľstvo sa ukázalo, že pre domácnosť predstavovali výdavky v rozpätí od 540 do 2700 Sk mesačne naviac pričom sa neprijali dostatočné kompenzačné kroky a zo strany vlády naďalej absentovala realizácia rozvojových aktivít. Navyše, vládny kabinet neakceptoval viaceré zásadné požiadavky KOZ k štátnemu rozpočtu na rok 1999. KOZ pritom vychádzala z poznatkov, že počas rozpočtového provizória, teda v 1. štvrťroku t.r. poklesla len vo februári priemyselná produkcia o takmer 13 percent, stavebná produkcia dokonca o 28,8 percenta. Miera nezamestnanosti v marci 1999 dosiahla 17,6 percenta oproti 13,4 percenta v rovnakom období 1998. V marci predstavoval index rastu spotrebiteľských cien 0,3 percenta na mesačnej a 7 percent na medziročnej báze. Kumulatívny obchodný deficit predstavoval v uvedenom mesiaci 12,65 miliardy Sk a hoci v marci štátny rozpočet bol prebytkový o jednu miliardu, už v apríli t.r. zaznamenal schodok 1,4 miliardy Sk. Pokles kurzu Sk je všeobecne známy.

Vychádzajúc z viacerých ukazovateľov vývoja ekonomiky je pre KOZ zrejmé, že priebežné rozpočtové riadenie verejných financií a ani prijatý "balíček opatrení" nie sú dostatočne účinné na to, aby stabilizovali slovenskú ekonomiku. Je to úplne pochopiteľné, keďže takáto z minulosti nevhodne štrukturovaná a sama o sebe nízko výkonná a málo efektívna, sa ocitla na zostupnej trajektórii. Potvrdili sa teda obavy KOZ, že pri čiastočne vynútenom poklese ekonomického rastu je veľkým rizikom fiškálnymi nástrojmi ďalej utlmovať i ten malý zvyšok prirodzeného rastového potenciálu, ktorý zostal slovenskej ekonomike po rokoch 1994 - 1998.

Deficit rozpočtu zaplatia všetci

Vláda preto v máji so zámerom zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu zvolila ten najjednoduchší a pre ňu typický prostriedok - prevažne ďalšie zvyšovanie cien, daní a poplatkov, ako i ďalšie obmedzovanie verejných výdavkov. Podľa celkového súboru schválených opatrení, keďže nie je ešte presne známa ich kvantifikácia ani načasovanie, je predčasné hodnotiť tieto dopady na obyvateľstvo. Tie totiž závisia aj od spotrebiteľského správania sa, reakcií občanov. Možno však očakávať obmedzenie spotreby dotknutých komodít. Je ale úplne jasné, že časť opatrení, ktoré sa dajú aplikovať relatívne najoperatívnejšie, budú mať plošný a bezprostredný dopad na rast cien - a to približne v takom objeme, aký štát zamýšľa dodatočne získať do štátneho rozpočtu. Konkrétne, ak plánovaný deficit predstavoval 15 miliárd korún avšak hrozí v objeme 30 miliárd, bude musieť túto sumu zaplatiť obyvateľstvo ako celok, a to ešte v tomto roku. Z toho možno prepočítať, že do konca roka vo veľmi hrubom odhade by mal na každého obyvateľa predstavovať dopad 3000 Sk, presnejšie odhady hovoria o sume asi 3700 Sk na občana v druhom polroku 1999. Z toho vyplýva, že mesačný dopad na jedného občana bude predstavovať 500 až 600 Sk.

Pred nami druhý "šok"

Problémom pre veľkú skupinu obyvateľstva bude, ako vystačiť so svojím príjmom pri takomto raste cien. Kým čisté mesačné príjmy na osobu a mesiac predstavovali v roku 1998 5013 Sk a výdavky 4977 Sk, v tomto roku pri stagnujúcich príjmoch výdavky vzrastú až na 5500 - 5600 Sk. Tento samotný fakt dáva predpoklad na veľké sociálne napätie.

Odbory preto dospeli k záveru, že štátny rozpočet na tento rok bol zostavený nezodpovedne na základe vopred prijatých predpokladov výsledných údajov a bez podpory akýchkoľvek rozvojových aktivít. Bez ich paralelnej podpory však prijaté opatrenia nemôžu viesť k spoločenskej, ani ekonomickej aktivácii spoločnosti. Naopak, môžu pôsobiť utlmujúco. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že v slovenskom hospodárstve nastáva druhý šok a vláda namiesto tlmenia jeho dôsledkov ho ešte prehlbuje a urýchľuje bez toho, aby bol viditeľný jeho koniec a výsledný efekt. Takýto trend je principiálne postavený proti záujmom odborov, čo navyše umocňuje fakt, že vláda má tendenciu obdobné opatrenia prijímať bez predchádzajúceho rokovania so sociálnymi partnermi a ignoruje aj ich mienku. Posledný "balíček" je toho dôkazom.

Autor je odborný poradca KOZ SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984