Médiá a davy
"Vek, do ktorého vstupujeme, bude naozaj vekom davov." Zaprorokoval si hneď v úvode svojej práce Psychológia davov známy francúzsky psychológ Gustave Le Bon začiatkom nášho storočia. Keď sa obzrieme do histórie 20. storočia, zistíme, že mal pravdu. Davy vyniesli na vrchol mnoho jednotlivcov či strán, no tie isté davy mali aj silu zmiesť vládcu, či vládnuce skupiny do zabudnutia. Vyjavujú sa nám obrazy plných námestí, skandujúcich ľudí, pouličné nepokoje, masové demonštrácie či generálne štrajky. "Vek davov" možno pozorovať tiež pri všeobecných voľbách. Ale napríklad aj parlamentné zhromaždenie, či porotný súd sú podľa Le Bona taktiež davy, pretože jeho poučka tvrdí, že "v bežnom zmysle je dav zhromaždenie akýchkoľvek jedincov bez ohľadu na ich národnosť, povolanie alebo pohlavie a bez ohľadu na náhodu, ktorá ich dala dokopy".
Podľa tejto definície si najvážnejšiu pozornosť zasluhuje v súčasnosti najväčší, najrozšírenejší, najčastejší a najrozptýlenejší dav, masa ľudí, a to čitatelia, diváci, poslucháči i užívatelia masovokomunikačných prostriedkov. Fantasticky rýchlym vývojom technológií sa hlavne v 2. polovici 20. storočia zvyšovala vážnosť novín, rozhlasu a televízie, až to dospelo do dnešného stavu. V dnešných dňoch už možno konštatovať a predpovedať, že nasledujúce 21. storočie bude plne v znamení maso-komunikátorov. Nové storočie bude nie vekom davu suverénneho, ako to bolo v 20. storočí (či skôr), ale davu, ktorý je absolútne pod vplyvom médií a ich masovej manipulácie. Masmédiá už dnes vytvárajú vlastný svet, prispôsobujú si ho vlastným potrebám a veľmi úspešne sa ho snažia implantovať do našich hláv. Je to akási falošná napodobenina života a sveta. Média rafinovaným selektovaním, trivializáciou, nastrihávaním, prispôsobovaním a účelovým kombinovaním faktov fabrikujú virtuálnu skutočnosť. Na druhej strane konzument (masy) sa na túto hŕbku psychologických trikov chytá ako mucha na mucholapku, pretože mu to je podávané s veľkou dávkou emócií, sugescie a obrazotvornosti. Médium útočí na city davu a šteklí ho na háklivé miesta jeho identity, ale aj identity jedinca.
Metódy manipulácie
Pozrime sa bližšie, aké metódy používajú masové médiá a vodcovia, ktorí sa prostredníctvom nich snažia formovať názory ľudí a manipulovať s nimi. Manipulácia mienky potrebuje nevyhnutne zlúčiť zaujímajú rôznorodú spoločnosť do nevýrazného celku a udržať ho v čo najväčšom počte a čo najdlhší čas. Toto všetko dosiahneme správnym dávkovaním týchto prísad:
- Nájdenie spoločného nepriateľa. Presne vymedziť odlišnosti, ktoré sú medzi nami a nepriateľom. Najúčinnejšie je si vytvoriť nejaký čo najvšeobecnejší imaginárny vzor a doň potom zapracovať priamo konkrétne osoby alebo skupiny, s ktorých chceme spraviť nepriateľov.
- Zjednodušenie a prehnanie problému. "Ak chce rečník strhnúť dav, musí použiť silné výrazy. Preháňať, zdôrazňovať, opakovať a nepokúsiť sa nikdy o rozumový dôkaz. Davy poznajú iba prosté a výstredné city: názory, myšlienky a viery, ktoré sú im vsugerované, sú prijímané alebo odmietané ako uzatvorený celok a sú pokladané buď za absolútne pravdy alebo za absolútny omyl" - tvrdí Le Bon. Preto médiá musia pracovať s jednoduchými a naoko logickými situáciami, aby čo najľahšie a čo najdlhšie udržali nepriateľa živého.
- Pozitívna prezentácia vodcov. Le Bon vo svojej knihe píše: "Dav je stádo, ktoré sa nemôže obísť bez pána." Vodca zasa potrebuje masu, aby mohol dosiahnuť moc. Každý seriózny vodca sa dnes obracia na médiá, resp. sa ich snaží ovplyvniť, ovládnuť, aby prostredníctvom nich mohol pôsobiť na dav. Tu vodca masy so svojimi najbližšími spolupracovníkmi musí byť vždy prezentovaný ako neobyčajne ľudský, jednoduchý človek, ako jeden z masy a vždy musí stáť v pozitívnom svetle.
- Proklamovať objektivitu, tváriť sa nezaujato a vytvoriť si tzv. "civilný štýl" prejavu a hovoriť v mene občana. Tiež je nutné vyžarovať sebaistotu a pevné presvedčenie o pravdivosti predkladaných faktov.
- K manipulačným metódam tiež patrí vytrhávanie viet z kontextu, prispôsobovanie si faktov, čiže zručné narábanie so všeobecne uznávanými empirickými skutočnosťami. Zamlčovanie nepríjemných skutočností, ktoré by mohli poškodiť dobré meno, čiže cenzúra, čo je klasický, už mnohokrát použitý prostriedok manipulácie.
- Pôsobiť na obrazotvornosť davov. Le Bon radí , že "nikdy sa nesmieme pokúsiť pôsobiť na inteligenciu a rozum, t.j. cestou dôkazov". Na davovú predstavivosť nepôsobia ani tak samotné udalosti, ako to, ako sú im predkladané. Slová či slovné spojenia typu mier, práca pre každého, šťastie pre naše deti sú samozrejmé ľudské túžby, ktoré vynikajúco pôsobia na city a obrazotvornosť človeka, a tak pri manipulácii nesmieme zabudnúť zaradiť do slovníka aj tieto pojmy.
- Tvrdiť, opakovať, a tým nakaziť masy. Dav, ako tvrdil Bon, je veľmi konzervatívny, preto myšlienky, ktoré mu chceme naimplantovať, musíme veľmi pomaly a zdĺhavo nechať pôsobiť, a to systémom: tvrdiť, opakovať, nakaziť. Opäť citujem z Gustava Le Bona: "Čisté a prosté tvrdenie bez akéhokoľvek uvažovania a bez akýchkoľvek dôkazov je jedným z najistejších prostriedkov, aby sa ujala nejaká idea v mysli davu. Čím je tvrdenie stručnejšie, tým viac je zbavené akýchkoľvek dôkazov a výkladov, tým má väčšiu autoritu. Tvrdenie nadobúda skutočný vplyv iba vtedy, ak je ustavične opakované, a to pokiaľ je možné, tými istými slovami. Tvrdená vec sa opakovaním konečne ustáli v mysliach do tej miery, že je prijatá za dokázanú pravdu." Tým je dielo dokonané a masa je nakazená.
Skrytá a otvorená oligarchia
Týmto spôsobom pôsobenia médií na masy dochádza k deštrukcii demokratického systému, pretože malá hŕstka majiteľov tlačených a elektronických médií bude svoju oligarchiu predstavovať ako najlepšiu formu vlády a vo vlastnom záujme sa budú snažiť presvedčiť masy, že to je vlastne tá pravá demokracia. Píše o tom napríklad aj známy český filozof Egon Bondy, ktorý poukazuje na to, že nám vládne niekoľko nadnárodných spoločností, a to je, ako sám vraví "na miliardovej planéte s príbuznými do piateho kolena ani nie milión ľudí", ktorí ovplyvňujú správanie sa miliárd ľudí pomocou masovokomunikačných prostriedkov. V podstate to isté tvrdí aj David C. Korten vo svojej knihe Svetovládne spoločnosti (When Corporations Rule the World), keď hovorí: "V súčasnosti je celé ľudstvo rukojemníkom nadnárodných korporácií a bánk (ktoré určite nemajú problém vlastniť nejakú tú mienkotvornú televíziu či noviny, pozn. autora)". "Nech vás boh skára, obalamutíme vás reklamou, až sa vám z kečky bude pariť!" vyhlásujú títo hegemóni - manipulátori. Korten k tomu dodáva a tvrdí, že "najokázalejšie sa rozvíjajúcim priemyslom v Amerike je práve oblasť reklamy, formovanie vedomia podľa politických a obchodných záujmov, premývanie hláv vymyslenými faktami, presne vypočítanými expertíznymi analýzami, zmanipulovanými prieskumami verejnej mienky, a to prostredníctvom pošty, telefónu, elektronickej pošty, rozličných kampaní, budovaním imidžu na objednávku veľkých korporácií, vnucovaním foriem správania a myslenia jednotlivcom i národom, falšovaním, ba priam ignorovaním skutočnosti." V USA sa manipuláciou správ a verejnej mienky zaoberá 170 tisíc profesionálnych odborníkov na propagandu. To je, podľa Kortena, o 40 tisíc viac, než koľko je skutočných novinárov, a tento počet zo dňa na deň rastie. "Ohlupovanie národa napreduje svižným tempom: záujem žralokov sa predkladá ako verejný záujem, z diaľky riadené spotrebiteľské správanie sa deklaruje ako slobodný prejav autonómneho občana, vychádzajúci z vnútorných potrieb."
Ako je to na Slovensku
Na prvý pohľad sú to možno silné slová, ale aj na Slovensku máme skúsenosti s manipuláciou verejnej mienky, ovplyvňovaním más a "derealizáciou reality". Týmito metódami bojovali v politickom ringu médiá naklonené vládnemu hnutiu až do jesenných volieb 1998. Podobnými prostriedkami bojuje aj istý "generálny, mediálny, zatiaľ audiovizálny boss na Slovensku", ktorý z politického ringu, na ktorý si robil zálusk, musel odísť na vlastný piesoček a chrániť si svoje "koláčiky" a podiely na nich. Dnes, keď stráca pôdu pod nohami, si až chorobne silno a intenzívne uvedomuje moc médií nad masami ľudí. Chce rozšíriť svoje pole pôsobnosti aj na tlačené médium a spolu s "podnikateľským bossom krajiny" ako zázrakom nachádza miesto pre spoločný projekt televízie, aj keď, ako už bol býval niekedy spomínal, na presýtenom mediálnom trhu, ktorý už neuživí ďalšiu súkromnú televíziu. Jeden z jeho bývalých blízkych spolupracovníkov v rozhovore pre tlač potvrdil, ako si uvedomovali so "slovenským mediálnym bossom", akú silu, aký ohromný usmerňovač správania sa a manipulátor más majú v rukách a ako toto médium chceli zneužiť a neskôr aj bolo zneužité.
Ako vzdorovať
Určitú ochranu pred davovou demagógiou maso-komunikátov vidí maďarský spisovateľ Miklós Molnár na menších ostrovčekoch a inštitúciách slobody (čiže občianskych združeniach a v masovo - komunikačných prostriedkoch nie "hlavného prúdu" (ktorých majitelia sú už spomínané nadnárodné korporácie a banky). Istú obranu a východisko tiež možno vidieť aj napríklad v najnovšom masovom médiu - internete. Toto médium má obrovskú výhodu pred ostatnými, že ho nikto nevlastní, nemožno ho kúpiť a nemožno kontrolovať a cenzurovať obsah. Internet je absolútne voľné médium, kde možno prezentovať akýkoľvek názor, aj keď vždy tu visí riziko zneužitia internetovských stránok. Ale čo sa už dnes zneužiť nedá? Možno teda povedať, že internet môže proces demokratizácie podporiť, ale môže však podporiť aj čokoľvek iné. Preto to nie je univerzálne riešenie, ale určite môže napomôcť demokracii.
Autor je študent politológie Trnavskej univerzity
