Veci života

Filmový klub 901 a kino Mladosť si do májového programu naplánovali prehliadku francúzskych filmov. Zaradili do nej aj niekoľko víťazných titulov z medzinárodného festivalu v Cannes. Výber z produkcie posledných pädesiatich rokov tak trochu odhalil nie vždy jednoznačnú cestu francúzskej kinematografie a jej rozporuplnú súčasnosť, ktorá sa už nemôže skrývať za nezabudnuteľné umenie novej vlny.
Počet zobrazení: 1364

Filmový klub 901 a kino Mladosť si do májového programu naplánovali prehliadku francúzskych filmov. Zaradili do nej aj niekoľko víťazných titulov z medzinárodného festivalu v Cannes. Výber z produkcie posledných pädesiatich rokov tak trochu odhalil nie vždy jednoznačnú cestu francúzskej kinematografie a jej rozporuplnú súčasnosť, ktorá sa už nemôže skrývať za nezabudnuteľné umenie novej vlny.

Vtedajší film z prelomu 50-tych a 60-tych rokov presahoval príbeh, pokladal ho len za východiskový bod a spolu s novým románom sa pustil cestou experimentovania, pri ktorej už nebolo dôležité získať čo najväčšie množstvo divákov. Režiséri sa chceli predovšetkým čo najoriginálnejšie vyjadriť a podať osobnú výpoveď. Pre francúzsku kinematografiu bola pritom príznačná politická a spoločenská zaangažovanosť ( nová vlna bola napríklad považovaná za rodnú sestru gaullizmu ), zameranosť na erotiku a porno produkciu v 70-tych rokoch možno tiež chápať ako reakciu na situáciu v buržoáznej spoločnosti. Ruka v ruke s touto tendenciou sa vo Francúzsku upevňoval národný žáner - melodráma, v ktorom, ak sa film podaril, vynikala tvorivá elegancia, jemnosť a zmysel pre zmysel v popletených citových situáciach. Rôznorodé ukážky boli výrazom toho, že francúzsky film vo svojom vývoji váhal a sledujúc líniu finančne úspešného produktu, ktorý prináša témy dekadencie spoločnosti, násilia, neúspechu a osobnej nevyrovnanosti, váha doteraz, a často pritom zostáva na povrchu.

Príkladom klasického francúzskeho filmu, majstrovstva a umenia bol film Clauda Sauteta Veci života (1970). V ňom nachádzame dnes tak často zabudnutú silu jednoduchosti, jasný a hlboký psychologický i sociálny portrét, komornosť ľudského prežívania. Hrdinom je 40-ročný muž ( Michel Piccoli ), predstaviteľ strednej vrstvy, ktorý naraz čelí finančným ťažkostiam, kríze zo všeobecného narušenia systému hodnôt I citovým problémom. Oproti takto definovanej mužskej zraniteľnosti stojí emancipovanosť ženy ( Romy Schneider ), ktorá ja nútená vysporiadať sa s náhlou smrťou. Veci života čerpajú z kratučkého úseku života - z pár chvíľ, ktoré prežíva hrdina po autonehode. Zápletka je nejasná. Vynára sa opatrne a usadí sa vo vzťahu muža k žene. Váhu jej dodá až možnosť znemožnenia vyriešiť ju - hroziaca smrť hrdinu. Film je hrou analógie, asociácií, priraďovaním jednej spomienky k druhej, prirovnaním zažitých situácií k procesom a stavom vedomia. Claude Sautet týmto spôsobom odhaľuje hrdinov boj o prežitie a vyrovnávanie sa s krásnym a zároveň nesmierne ťažkým vzťahom k žene, kvôli ktorej opustil svoju manželku. Sila tohto boja spočíva najviac v jeho komplikovanosti a krátkosti. Režisér pochopil posledné chvíle života ako dobrodružstvo jednej elastickej sekundy, obludne nafúknutej, ktorá sa chystá spľasnúť, aby bola v skutočnosti zas len kratučkou sekundou. Postavy za čas, ktorý ponúka, veľa nenahovoria, ale žijú a konajú. Malicherný okamih v ich neuvážených krokoch stačí, aby sa pod vplyvom okolností premenilo klamstvo jednej sekundy, keď sa muž rozhodne opustiť ženu a napíše jej list, na definitívnu pravdu. Po smrti jej už nemôže vysvetliť, že to bol len reflex sebatríznenia. Sautetova jednoduchosť výpovede je na mieste, oslovuje pravdivosťou a presnosťou, nachádza toho, kto jeho veci života prežíva rovnako, a rovnako ťažko ako hrdinovia by sa s nimi lúčil. Režisér divákovi predostrel ľudský mikrosvet, posilnil ho výberom bravúrne hrajúcich hercov. Kto vie, kde sa toto umenie hlbokej francúzskej duše podelo... Možno raz znovu príde aj do Cannes.

Autorka je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984