Transformácia

sociálnej sféry bude na Slovensku asi navždy spätá s menom bývalej ministerky sociálnych vecí a rodiny Oľgy Keltošovej, hoci ju nedokončila a obsahovala aj určité nedostatky. Bola však impulzom pre túto spoluzakladateľku HZDS na vstup do politiky. Bývalá novinárka, ktorá za predošlého režimu veľa času venovala písaníu príbehov pre deti, čiže v ústraní od politického diania, ožila na námestiach v novembri 1989. Nové pomery jej poskytli možnosť sebarealizácie, ktorú pred týmto obdobím nemala napriek tomu, že bola výbornou študentkou. Už vtedy, keď navštevovala katedru žurnalistiky na FF UK v Bratislave, jeden z tamojších pedagógov si raz povzdychol so slovami, že by bol rád, keby "Fräulein Olga" mohla niekedy zasadnuť na post veľvyslankyne a že si ju takto vie veľmi živo predstaviť. Nitky osudu sú však neraz zložitejšie a pohrali sa aj s Oľgou Keltošovou, za slobodna ešte Suchalovou. Neobjavila sa v exponovaných médiách a sen o uplatnení sa emancipovanej ženy mal roky iba hmlisté obrysy. To, že musela dlhé obdobie znášať porážky, prispelo zrejme k tomu, že povahovo i citovo stvrdla. So zaťatosťou, ktorej sa naučila v minulom období, sa preto pustila aj do politiky a v jej rámci do plnenia programu Hnutia za demokratické Slovensko. Možno práve tá jej vlastnosť, tak podobná predsedovi hnutia, bola motívom, pre ktorý si spolu rozumeli a kvôli ktorému sa dodnes ich cesty nerozišli. Oľga Keltošová, ktorá nikdy veľmi nedbala na verejnú mienku, najmä na hlasy protivníkov, si razila cestu za svojim cieľom nehľadiac napravo ani naľavo. Isto iba ona a jej najbližšie okolie vie, čo všetko bola ochotná obetovať a čo všetko musela podstúpiť, aby uspela na ministerskom poste. Šancu, ktorá sa jej naskytla už v zrelom veku, nebola ochotná pustiť. Jej verva akoby okradla túto prakticky prvú významnú slovenskú političku novodobých dejín Slovenska o to, čo ženu robí ženou. Najevidentnejšie to verejnosť vnímala na jej odkazoch exprezidentovi Michalovi Kováčovi, pri vyhláseniach na mítingoch, kde nešanovala svojich politických súperov, ale aj v jej ministerskej kancelárii, kde niekedy na hostí pôsobila tak, akoby tam aj bývala, aby sa úplne zžila s ministerskými povinnosťami. Šesť rokov vyplnila legislatívnou normotvorbou, ktorej cieľom bolo určiť, kto v spoločnosti je a kto nie je na starostlivosť a pomoc štátu odkázaný. Možno aj práve preto tí, ktorí pomoc od štátu dostávajú zo zákona, patria stále medzi najpočetnejších i najvďačnejších fanúšikov exministerky, ktorá vzišla z lona HZDS.