Barak - muž pre nové tisícročie

Desaťročia trvajúci pocit ohrozenia, atmosféra obáv z teroristických atentátov a neustále tlejúci konflikt s arabskými susedmi je nočnou morou mnohých obyvateľov Izraela. V krajine existujú dva zásadné prístupy k riešeniu tejto otázky: radikáli sú presvedčení, že s nárokmi Palestínčanov sa možno vyporiadať len mocensky, no umiernení Izraelčania tvrdia, že s národom, ktorý túži po svojej domovine, tak ako kedysi Židia, možno a treba nájsť spoločnú reč.
Počet zobrazení: 1198

Desaťročia trvajúci pocit ohrozenia, atmosféra obáv z teroristických atentátov a neustále tlejúci konflikt s arabskými susedmi je nočnou morou mnohých obyvateľov Izraela. V krajine existujú dva zásadné prístupy k riešeniu tejto otázky: radikáli sú presvedčení, že s nárokmi Palestínčanov sa možno vyporiadať len mocensky, no umiernení Izraelčania tvrdia, že s národom, ktorý túži po svojej domovine, tak ako kedysi Židia, možno a treba nájsť spoločnú reč. K politikom typu Šimona Peresa, Jicchaka Rabina či Ezera Weizmana sa v posledných rokoch priradil aj Ehud Barak, muž, ktorý možno v novom tisícročí definitívne prelomí ľady vzájomnej nedôvery medzi väčšinou izraelských a arabských občanov.

Trend, ktorý (ako sa zdá) už dostal v Izraeli trvalejšiu podobu a podporu, zaznamenal svoj prvý úspech síce už dohodami z Camp Davidu, no 90. roky mu vytvorili živnú pôdu po víťazstve labouristov zo Strany práce v parlamentných voľbách roku 1992. V tých nasledujúcich napriek všetkým očakávaniam a jasným preferenciám ľavice zvíťazil pravicový Likud na čele s Benjaminom Netanjahuom, no ani Netanjahu si napriek zdržiavacej taktike nemohol dovoliť negovať zmluvy uzavreté svojim predchodcom. Vo Wye Plantation si na svoje bedrá zobral rolu, ktorá jeho imidžu (aj kvôli sľubom voči koaličným partnerom z nacionalistickej a náboženskej krajnej pravice) nesedela a bolo jasné, že politické javisko opúšťa.

Rozvod je lepší

Vlani v auguste si Netanjahu s Barakom v hlavnom sídle izraelskej tajnej služby Mossad vymieňali názory na pripravovanú dohodu s Palestínčanmi. Premiér Netanjahu po rokovaniach vyhlásil, že voľby sa budú konať v riadnom termíne v roku 2000 a v žiadnom prípade nemieni vytvoriť "vládu národnej únie", ktorá by krajinu spravovala do nových volieb. V druhej polovici decembra, keď bolo jasné, že vládnou koalíciou ale aj samotným Likudom otriasajú šarvátky predznamenávajúce rozklad, prišiel s návrhom na veľkú koalíciu Likudu a Strany práce samotný Netanjahu, no tento raz už Barak i poslanci Strany práce ponuku odmietli. Napriek tomu však Barak myšlienku zjednocovania a odstránenia ostrej bipolarizácie krajiny neopustil a tesne po svojom volebnom víťazstve vyhlásil, že chce krajinu zjednotiť a byť premiérom všetkých Izraelčanov. Vývoj v krajine nasvedčuje, že nemusí ísť len o patetické heslo...

V posledne spomínanom vystúpení reagoval Barak na správy o ostreľovaní severných území Izraela ozbrojencami z hnutia Hizballáh slovami, ktoré v tejto krajine často nezaznievali - vyjadril nádej, že Izraelu sa do roka podarí ukončiť svoju prítomnosť na juhu Libanonu. Barak sľuboval jednostranné stiahnutie vojsk už v predvolebnej kampani, no pripomínal, že musia byť zároveň splnené bezpečnostné požiadavky izraelského štátu. Aj v ostatných príbuzných otázkach zaujíma Barak zmierlivé stanovisko s jednoznačnými výhradami. Za najlepšiu cestu k dosiahnutiu mieru s Palestínčanmi považuje teritoriálne kompromisy. Svojím vyhlásením, že rozvod je lepší ako problémové manželstvo podporil palestínske nároky na vlastný štát, no jeho jednostranné vyhlásenie by podľa neho zmarilo šance na dosiahnutie mieru. Od Jásira Arafata pritom požaduje zakročenie proti radikálom z Hamasu či islamského džihádu. Problémom môže byť otázka Jeruzalema, ktorý Barak považuje za nedeliteľné a suverénne izraelské mesto s osobitným štatútom kresťanských a moslimských svätostánkov. Napriek tomu sú arabskí predstavitelia s víťazstvom Ehuda Baraka spokojní, pretože ho považujú za ústretovú osobnosť. Pozitívne sa k úspechu Baraka a Strany práce stavia aj Moskva, ktorá ústami Borisa Jeľcina označila volebný výsledok za presvedčivé svedectvo toho, že izraelský národ si želá čo najrýchlejšie urovnanie vzťahov so svojimi arabskými susedmi.

S podporou USA

Mimoriadne dôležitý je postoj Washingtonu, ktorý je podľa očakávania jednoznačne kladný. Už pred troma rokmi po volebnom víťazstve Benjamina Netanjahua dal Biely dom nediplomaticky najavo, že jeho sympatie patria vtedajšiemu vodcovi Strany práce Šimonovi Peresovi. Ostatne poradcovia britského premiéra Tonyho Blaira a amerického prezidenta Billyho Clintona v posledných rokoch veľmi úzko spolupracovali pri transformácii izraelskej Strany práce na subjekt podobný novému politickému imidžu britských labouristov. Americkí poradcovia do detailov pripravili Barakovu predvolebnú kampaň a zrejme i jeho prvé povolebné vyhlásenia. Po tom, čo Netanjahu začal sabotovať dohody z Wye Plantation, ktoré Clintonovi dodali nimbus mierotvorcu, potreboval americký prezident ako soľ Barakovo víťazstvo. Taktika poradcov vyšla - Baraka podporili mnohí ruskí imigranti, ktorí predtým volili pravicu, uspeli aj zákulisné aktivity pri získavaní arabských voličov a personálne rozbitie Likudu v najideálnejšom čase už nemohlo nechať nikoho na pochybách kam vývoj v krajine smeruje. Podľa americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej by sa v rozsiahlom mierovom procese mali riešiť problémy nielen za účasti Palestínčanov, ale aj Sýrie a Libanonu. Už onedlho na Blízky východ odcestuje americký sprostredkovateľ pre tento región Dennis Ross, aby oživil stagnujúci mierový proces.

Podľa mnohých pozorovateľov sa Blízky východ ocitol na prahu novej éry, o Barakovi sa hovorí ako o mužovi nového tisícročia. Úsmevy arabských susedov Izraela sú však sladkokyslé. V mnohých otázkach zaujíma totiž Barak vlastne pozíciu, ktorá nie je veľmi vzdialená od Netanjahuovej, aj keď rétorika nového premiéra je jednoznačne mierová. Bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády, ktorý je údajne izraelskou verziou amerického generála Colina Powella, si ako vynikajúci matematik vie zrátať všetky výhody, ktoré môže pri rokovaniach využiť. Ako jediná alternatíva Netanjahua schopného viesť krajinu a riadiť vzťahy s arabskými susedmi len v začarovanom kruhu je Barak pre Izrael ak nie spásou, tak určite šancou ako uhrať so zabezpečenou obranou spravodlivú bezgólovú remízu v zápase o blízkovýchodný mier.

Autor je šéfredaktorom časopisu EXPO journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984