Kosovo a hľadanie globálnej bezpečnosti

Medzinárodné právo nie je právom prirodzeným, ale je normou vzniknutou z potreby svetového spoločenstva regulovať svoje vzťahy. Ako také priamo reflektuje obdobie svojho vzniku a jeho funkčnosť je úzko zviazaná s rozložením síl, ktoré ho kodifikujú, pretože je výrazom ich rozloženia.
Počet zobrazení: 1456

Medzinárodné právo nie je právom prirodzeným, ale je normou vzniknutou z potreby svetového spoločenstva regulovať svoje vzťahy. Ako také priamo reflektuje obdobie svojho vzniku a jeho funkčnosť je úzko zviazaná s rozložením síl, ktoré ho kodifikujú, pretože je výrazom ich rozloženia. Na rozdiel od E. Chmelára (SLOVO č. 7/99, s. 9) sa domnievam, že medzinárodný poriadok sa nemenil na základe diplomatických konferencií, ktorým vojna iba predchádzala, ale najmä na základe vojen, ktorých výsledky kodifikovali medzinárodné konferencie. Platilo to v prípade I. aj II. svetovej vojny. Napríklad Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) je vybudovaná na základe výsledkov II. svetovej vojny, keď víťazné mocnosti - na základe práva víťazov, na seba zobrali rozhodujúcu zodpovednosť za ďalší vývoj sveta. Bol to v čase svojho vzniku adekvátny, funkčný a racionálne vzniknutý nástroj realizácie medzinárodného práva.

Kosovská oslobodzovacia armáda je teroristickou organizáciou. Arafat a Begin boli teroristami, z ktorých sa časom a historickým vývojom stali mierotvorcovia. Terorizmus nie je hlavným produktom fungovania normálnej spoločnosti, ale jej patologickým prejavom. Keď sa stane terorizmus rozhodujúcim, značne rešpektovaným a aj efektívnym nástrojom komunikácie, svedčí to o veľmi zlom fungovaní spoločnosti, pretože len preto mohol byť terorizmus úspešný. Keby Miloševič rokoval s Rugovom nie teraz, ale už pred niekoľkými rokmi, je veľmi pravdepodobné, že problémy v Kosove by mali ďaleko menší rozsah a terorizmus by nezískal takú podporu obyvateľstva. Keďže ale juhoslovanské vedenie seriózne nekomunikovalo so svojimi občanmi albánskej národnosti v Kosove, snažilo sa problémy mocensky potlačiť a nie riešiť, silnel kosovsko-albánsky nacionalizmus a separatizmus.

Som toho názoru, že ani jedna strana konfliktu nemala skutočný záujem nájsť obojstranne prijateľný kompromis, a to aj preto, že ich základné požiadavky boli tak rozdielne, že ich nacionalistická orientácia neumožňovala zhodnúť sa na takýchto kompromisoch. Zo stretu dvoch nacionalizmov veľmi ťažko vzíde rozumné riešenie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984