Živobytie nadoraz

Neprejde vari ani jeden deň bez toho, aby sa na verejnosť nedostávali informácie o tom, ako sa znižujú zisky, ako sa rozpadajú podniky, ako sa rozrastá rodina nezamestnaných, ako pribúda tých zamestnancov, ktorí niekoľko mesiacov nedostávajú výplaty. Západoeurópan by už pri prvých negatívnych náznakoch poklesu vlastnej životnej úrovne húfne vyrazil demonštrovať do ulíc, aby zaštítený odbormi či stavovskými organizáciami ukázal, že on je tvorca hodnôt a nepripustí nechať si od iných šliapať po vlastnej dôstojnosti.
Počet zobrazení: 1243

Neprejde vari ani jeden deň bez toho, aby sa na verejnosť nedostávali informácie o tom, ako sa znižujú zisky, ako sa rozpadajú podniky, ako sa rozrastá rodina nezamestnaných, ako pribúda tých zamestnancov, ktorí niekoľko mesiacov nedostávajú výplaty. Západoeurópan by už pri prvých negatívnych náznakoch poklesu vlastnej životnej úrovne húfne vyrazil demonštrovať do ulíc, aby zaštítený odbormi či stavovskými organizáciami ukázal, že on je tvorca hodnôt a nepripustí nechať si od iných šliapať po vlastnej dôstojnosti. Inú povahu má Slovač, ktorej životná úroveň stále ešte nedosiahla stupeň spred roka 1989, no napriek neustálemu uťahovaniu opaskov sa nedokázala postaviť na odpor. Aj preto sa darí jednoduchého občana na každom kroku žmýkať.

Ak v uvedenom období predstavovala priemerná nominálna mesačná mzda približne 3000 korún a vlani to bolo niečo vyše 10.000 Sk, tak rast predstavuje 222 percent. Reálna mzda však bola v hodnotenom období nižšia o 10,7 percenta. To všetko sú štatistiky, ktoré vychádzajú z priemeru príjmov, teda najvyšších i najnižších. V skutočnosti existuje na Slovensku výrazná skupina obyvateľstva, ktorej mesačné príjmy sú blízke úrovni minimálnej mzdy. Tieto príjmové kategórie tvoria neraz zamestnanci malých podnikateľov, kde si nezaložili odborovú organizáciu, a preto ani nedojednali vyššie mzdy, ale patria sem aj niektoré profesie v štátnom sektore. Takýchto zamestnancov je výrazný počet najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde ten, kto chce skutočne pracovať, neraz príjme prácu nezodpovedajúcu jeho kvalifikácii.

Viac, než štatistiky o nízkopríjmových skupinách, napovedia konkrétne príklady. Mária Ch. z Dolného Kubína je štyridsiatnička a pracuje v štátnej správe. Už tretí rok dostáva iba základnú mzdu a celý príjem rodiny s dvoma školopovinnými synmi predstavuje necelých 11 000 Sk. Na nájomné mesačne vydávajú 1 800 Sk, dochádzka hlavy rodiny do zamestnania stojí mesačne 1 000 Sk, zvyšných 8 200 korún musí vystačiť na stravu, elektrinu a ostatné.

Iná štyridsiatnička - Mária H. z Veľkého Šariša pracuje ako zdravotná sestra v štátnom zariadení, jej mzda sa pohybuje okolo 5 000 Sk. Je rozvedená a má troch synov na strednej škole, na ktorých dostáva prídavky. Výživné na deti dostáva posledných päť rokov v rovnakej výške - 1 500 Sk. Z celkového príjmu musí platiť cestovné pre všetkých štyroch - do roboty i školy, o nájomné sa delí s matkou. V skutočnosti matka-dôchodkyňa prispieva dcére a vnukom na obživu.

V oboch spomenutých prípadoch teda na jedného člena rodiny pripadá mesačne 2 000 - 3 000 korún. To je skutočnosť na rozdiel od skresľujúcich štatistík, preto je namieste otázka: Vie si niekto z väčšieho mesta, kde predstavujú mzdy tých priemerných desaťtisíc korún, predstaviť, ako sa dá vyžiť z troch tisícok? Dokážu politici zvážiť únosnosť akýchkoľvek reštriktívnych ekonomických opatrení na takého príjmové skupiny obyvateľov?

Ak sa chcú takto finančne slabo ohodnotení ľudia vyhnúť dlžobám na nájomnom a prípadným postihom, premietne sa šetrenie vo výdavkoch na potraviny a ošatenie. Výsledkom takéhoto dlhodobého úsporného režimu je zlý zdravotný stav jedincov. Najmä u detí v chudobných okresoch lekári za posledných päť rokov zisťujú v dôsledku nízkeho príjmu hodnotných potravín nadmernú tučnotu, podpriemerný obsah kalcia, železa a C-vitamínu v organizme, a tým zníženú odolnosť voči chorobám.

Poslednú z položiek akokoľvek chudobnej domácnosti tvorí ošatenie, obuv. Otázku, čo na seba najčastejšie, rieši nákup v second hande, či dedenie po starších súrodencoch, nie sú zriedkavosťou dary od solventnejších rodín. Problém dlhodobej frustrácie z tenkej peňaženky sa politikom vyriešiť nepodarilo a ani lekári ju nevyliečia. To nie sú príbehy z Ruska. To je realita zo slovenského života na prahu tretieho tisícročia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984