Novela pochová princíp solidarity
Väčšina našich politických strán zakomponovala do svojich politických programov pomoc malým a stredným podnikateľom. Znie to ľúbivo a dobre sa to počúva. Samí podnikatelia však občas hovoria, že by oveľa radšej namiesto verbálnej podpory politikov a predstaviteľov strán privítali ich skutočnú pomoc. Napríklad v parlamente, keď sa schvaľujú zákony na ktorých im záleží. Jedna takáto príležitosť sa bude núkať v nadchádzajúcich mesiacoch v prípade pripravovanej novely zákona Národnej rady SR č.379/1996 Z.z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu (FPZO) v znení zákona č.162/1998 Z.z.
Navrhutá novela zákona má totiž vo svojej podstate voči FPZO likvidačný charakter voči tejto mladej proexportnej inštitúcii, ktorej hlavným poslaním je v tomto smere najmä pomoc malým a stredným podnikateľom. Z rozdeľovaných zdrojov tohto fondu, ktoré sa tvoria z príspevkov najmä veľkých exportérov a importérov v podobe platby jedného promile z každého zrealizovaného dovozu alebo vývozu v sume nad sto tisíc korún, dostávajú takmer celé tri štvrtiny. Ide o takzvaný princíp solidarity veľkých firiem s malými. Vďaka tomu mohli financovať smerom k zahraničiu aktivity, na ktoré by za normálnych okolnosti len veľmi ťažko odložili disponibilné prostriedky. Išlo najmä o účasť na zahraničných veľtrhoch a výstavách, prenájom výstavnej plochy, náklady súvisiace s dopravou exponátov a s propagáciou v zahraničí, účasť v obchodných misiach a delegáciach a podobne.
Likvidačný charakter spočíva v tom, že platba do FPZO bola pre podnikateľov daňovo uznanou odpočítateľnou položkou. Vďaka tomu sa vo FPZO každoročne zhromaždila z podnikateľských zdrojov čiastka vyše 550 miliónov Sk, z ktorej sa dalo realizovať veľké množstvo podporných akcií v oblasti exportu. Terajšia novela zákona o FPZO však navrhuje zrušiť práve uvedené povinné príspevky do fondu a nahradiť ich dobrovoľnými, navyše by sa mali platiť zo zisku, lebo sa taktiež navrhuje zrušiť možnosť odpočítať tento náklad z daní. V súčasnej ekonomicky zložitej situácii, v ktorej sa nachádza väčšina podnikov na Slovensku, to nepochybne znamená, že počet dobrovoľných prispievateľov do FPZO bude minimálny, ak nie takmer nulový, ako to naznačujú predbežné prieskumy vo vybraných zamestnávateľských zväzoch a združeniach AZZZ SR.
K tomu treba prirátať, že novela zákona o FPZO ruší aj doterajšiu dotáciu štátu, ktorá predstavovala okolo 200 respektíve 170 miliónov Sk ročne. Všetky tieto opatrenia, v ktorých dôsledku sa príjmy FPZO prakticky znížia na nulu, sa pritom paradoxne označujú za pomoc pre malých a stredných podnikateľov. Zníži sa vraj tým ich dodatočné daňové zaťaženie podnikateľov vyplývajúce z platieb do FPZO. Pri podrobnejšom pohľade na tento problém cez optiku praxe a na základe rozhovorov s malými a strednými podnikateľmi však zistíme, že väčšinu z nich jedno promile platieb do FPZO zo zahranično - obchodných prípadov reprezentuje ročne dodatočné výdaje, navyše daňovo odpočitateľné, na úrovni desaťtisíc korún, prípadne len o trochu viac. To v žiadnom prípade nemôže znamenať záťaž, ktorá by negatívnym spôsobom vplývala na zahranično - obchodné aktivity žiadneho subjektu tejto kategórie.
POTEMKINOVSKÉ PRÍJMY
V dôvodovej správe novely zákona FPZO sa tiež tvrdí, že v dôsledku pripravovaných zmien štátny rozpočet získa ročne sumu 440 miliónov Sk. Dvesto miliónov korún má pritom predstavovať zrušenie štátnej dotácie do FPZO. Je to však pomyselná čiastka, lebo návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 už s touto sumou ani nepočítal. Získa teda to, čo do fondu ani nevložil - čiže nulu. Problematické je to aj so zvyšnými 240 miliónmi. Tie majú predstavovať ušlé daňové príjmy z povinne odvedených príspevkov v roku 1998, ktoré by teoreticky zo sumy 550 miliónov Sk mali odpovedať čiastke 220 miliónov Sk, t.j. 40%. V roku 1999 a v ďalších rokoch by to malo byť 240 miliónov Sk. Pravdou však je, že sa tu kalkuluje s príjmami, ktoré reálne nepripadajú do úvahy. Nikde totiž nie je záruka, že sa z doteraz odvádzaných prostriedkov do FPZO dostane podstatná časť do zisku a bude zdanená. Skôr tomu bude naopak. Podčiarknuté a zrátané: údajné príjmy v štátnom rozpočte pripomínajú neexistujúce Potemkinovské dediny.
KTO NA TOM ZÍSKA?
Z uvedeného sa vnucuje nasledujúca otázka: ak na pripravovaných zmenách nezíska ani FPZO, ani štát, ani malí a strední podnikatelia - komu je to vlastne na úžitok? Odpoveď je dosť jednoznačná: bude to na prospech veľkých podnikateľov. V prípade veľkých importérov a exportérov dosahuje totiž odvádzaná suma do FPZO milióny korún. Pritom títo veľkí prispievatelia dostávajú z rozdelených prostriedkov FPZO iba 26 percent. Navyše je celkom evidentné, že takúto pomoc pri svojom prenikaní na zahraničné trhy až tak nepotrebujú. Svoje zahranično - obchodné záujmy si dokážu ustrážiť vlastnými prostriedkami a na navrhovanú novelu zákona FPZO, ktorú predkladá súčasné vedenie ministerstva hospodárstva do legislatívneho procesu, sa celkom určite nebudú hnevať.
TÍ, KTORÍ STRATIA
Budú to predovšetkým takí, ktorí sú na existencii FPZO najviac zainteresovaní - malí a strední podnikatelia. Obmedzia sa reálne možnosti prenikania tejto najživotaschopnejšej podnikateľskej vrstvy na zahraničné trhy vďaka účastiam na zahraničných výstavách a veľtrhoch, ako aj propagačným materiálom a príspevkom na certifikáciu. Bude sa musieť zredukovať veľkorysé prispievanie prostriedkov FPZO na dobudovanie vynikajúceho bezplatného informačného systému na internete, ktorý je už v prevádzke a umožňuje rozbiehať aktívny obchodný styk od cieľových teritórií kde pôsobia slovenskí obchodní diplomati a delegáti FPZO až po naše konkrétne firmy. Bude sa musieť zredukovať aj delegátska sieť FPZO, ktorá sa ukazuje byť veľkou pomocou najmä pre malých a stredných podnikateľov.
V konečnom dôsledku stratí na tom aj samotný štát. Predovšetkým tak zabrzdí úspešne sa rozbiehajúce podporné proexportné aktivity a navyše nedokáže v súčasnosti nikde inde získať prostriedky vo výške okolo 550 miliónov Sk ročne na tento účel. Naše pasívne zahranično - obchodné saldo takúto pomoc pritom nevyhnutne potrebuje. Z toho vyplýva, že ak je záujem tento podporný exportný mechanizmus pre malých a stredných podnikateľov zachovať, mal by byť fond naďalej financovaný z povinných príspevkov podnikateľov, ktoré by boli ako náklad odpočitateľné z daňového základu. Rozhodnutie o tom budú môcť v nasledujúcom období urobiť poslanci.
Autor je tlačový tajomník AZZZ SR
