Z predvolebných sľubov sa nik nenaje
Sociálna situácia na Slovensku je v súčasnosti naozaj zlá. Odbory ju dokonca považujú za katastrofálnu, pretože v poslednom desaťročí vzrástol počet ľudí približujúcich sa k hranici chudoby. Či sa to niekomu páči alebo nie, doposiaľ sa ani jednej vláde po novembri 1989 nepodarilo naštartovať ekonomiku v podmienkach trhového mechanizmu, nieto ešte skĺbiť jeho princípy so sociálnym rozmerom. Fakty o čochvíľa päťstotisícovej armáde nezamestnaných, o tunelovaní podnikov, o praktikách niektorých zamestnávateľov, ktorí obchádzajú zákon a vyhadzujú zamestnancov na dlažbu, ako aj o zdĺhavom postupe vlády, do ktorej mnohí po minuloročných parlametných voľbách vkladali nádeje, nie sú radostné. Sú však reálne.
Hoci odbory ocenili, že súčasná vláda nie je vo vzťahu k odborom hluchá a slepá ako tá predchádzajúca, zároveň pripomínajú, že zdvorilostné frázy a komunikáciu "po funuse" nepotrebujú. To je v súčasnosti aj najväčší kameň úrazu vo vzťahu sociálnych partnerov. Je pochopiteľné, že odbory zaujíma najviac, prečo za všetky chyby minulosti, ale aj súčasnosti, má pykať a niesť najväčšie bremeno občan.
RÁZNE ŠKRTY V ROZPOČTOCH DOMÁCNOSTÍ
Práve na jeho životnej úrovni sa zatiaľ najciteľnejšie prejavujú ekonomické opatrenia vlády. Tie by mali smerovať k rozvojovým programom a oživeniu ekonomiky, teda k systémovým krokom a nie k ťahaniu peňazí z už takmer deravých peňaženiek čoraz väčšieho počtu obyvateľstva. Zvýšenie cien elektrickej energie, tepla, vodného, stočného, ale aj benzínu a ďalších produktov, drahšie cestovné na železnici a na cestách sa už prejavili na maximálnych škrtoch rozpočtov veľkej časti domácností, zvlášť najslabších sociálnych skupín obyvateľstva. V mnohých rodinách dôkladne zvažujú, čo obmedziť už aj zo základných potrieb. Podľa mnohých signálov najslabšie sociálne vrstvy majú najväčšie problémy s nájomným. Mala by im pomôcť sociálna dávka na bývanie, kompenzujúca zvýšenie nájomného a rast ostatných výdavkov na domácnosť. Uviesť do praxe ju však majú až v druhom polroku tohto roku, pretože je nutné vypracovať kritériá zabraňujúce zneužívanie tejto formy kompenzácie. Ako v tomto, tak aj v ďalších prípadoch odbory zdôrazňujú, že v súvislosti s kritickou sociálnou situáciou najslabších skupín, by sa mali kompenzácie realizovať súbežne s opatreniami ekonomickými, každé takéto oneskorenie, či "zaváhanie" môže totiž nielen podľa odborárov, ale i podľa vyjadrenia viacerých politikov, viesť k opačnému, než ozdravnému efektu. Môžu sa napríklad rozšíriť rady neplatičov nielen nájomného, ale aj iných služieb, na ktoré mnohí občania jednoducho nemajú. V tejto súvislosti nie náhodou označil pri riešení kompenzácií minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši za dominantnú otázku zamestnanosti.
NEZAMESTNANOSŤ EKONOMIKU NA NOHY NEPOSTAVÍ
Zdá sa, akoby viacerí súčasní vládni politici fenomén nezamestnanosti posudzovali oddelene od ekonomiky a sociálnej sféry. Miera nezamestnanosti na Slovensku presiahla už 17 percent a blíži sa k hranici 20 percent. Podľa odborníkov v krátkom čase prekročí aj toto, donedávna "nepredstaviteľné" číslo. Nie je to nereálne, veď v priebehu mája má odísť len zo stavebníctva 20 000 pracovníkov. Ak k tomu ešte prirátame odchod približne 16 000 pracovníkov zo štátnej správy, ale aj z niekoľkých strojárskych, hutníckych a textilných fabrík, ktoré sú už na konci s dychom, zrazu sa 500 000 ľudí bez zamestnania javí ako úplne reálny fakt.
Pokiaľ sa pred voľbami konštatovalo, že bývalá vláda fakticky nerealizovala žiadnu politiku zamestnanosti a riešenie takýchto problémov v celom rozsahu presunula na Národný úrad práce, v súčasnosti nemožno uviesť nič nové, ani pozitívne. Pritom predstavitelia bývalej opozície a terajšej koalície už dlhšie pred minuloročnými parlamentnými voľbami vyhlasovali, že poznajú problémy v ekonomike i sociálnej sfére, ich nositeľov, ale aj liek na to, ako stav radikálne zlepšiť. Ukazuje sa, že to boli predvolebné medové motúziky popod nosy občanov, ak si odmyslíme, že želania predčili schopnosti ich servírovateľov. Napokon, z predvolebných sľubov sa dnes už nik nenaje...
Napriek proklamácii a snahe využívať prostriedky z rozpočtu Národného úradu práce (NÚP) predovšetkým na aktívnu politiku zamestnanosti, na vytváranie nových pracovných miest, sa situácia vyvíja opačne. Zvyšuje sa rozsah poskytovania podpôr v nezamestnanosti. Pasívna politika zamestnanosti koncom marca "zhtla" už 1,9 miliardy korún, čo predstavuje 30,12 percenta z celoročného objemu prostriedkov. Predstavitelia NÚP i mnohí ďalší sa nádejajú, že obrat k lepšiemu by mohol nastať pri znížení výšky podpory v nezamestnanosti, prípadne ak sa skráti dĺžka jej vyplácania. Zároveň však vedia, že finančnými zdrojmi, ani súčasnou legislatívou problém zamestnanosti zásadne ovplyvniť nemôžu. Ten sa, aj podľa odborárov, žiada riešiť systémovo - v rámci štátnej politiky zamestnanosti. V každom prípade nemožno očakávať, že sprísnením podmienok kontroly poberania dávok v nezamestnanosti a ich znížením sa problém vyrieši. Naopak. Takéto riešenie demotivuje ľudí bez práce, ale i zamestnaných. Kto bude hľadať zamestnanie, keď minimálna mzda, podpora v nezamestnanosti aj životné minimum sa nachádzajú na približne rovnakej, veľmi nízkej úrovni?
Nik nepochybuje o tom, že kritickú situáciu slovenského hospodárstva treba čo najskôr a zásadne riešiť. V tejto súvislosti prijala vláda SR ekonomické opatrenia smerujúce k makroekonomickej rovnováhe a zvýšeniu konkurencieschopnosti ekonomiky aj za slovenskými hranicami. Vláda sa vyslovila, že hlavným nástrojom na dosiahnutie cieľov je radikálna zmena v hospodárení s verejnými financiami a tiež zníženie ich deficitu. Nie je to možné dosiahnuť bez finančnej disciplíny všetkých ekonomických subjektov. To znamená štátu a podnikov, ale aj domácností. Lenže domácnosti a najslabšie vrstvy nemôžu niesť najväčšie bremeno. To je podstatný moment, v ktorom si vláda s odbormi akosi nerozumie, hoci odbory tým "pília" vláde uši na každej tripartite.
ZÁKLADOM JE ZRETEĽNÁ HOSPODÁRSKA STRATÉGIA
Podstatné je naštartovať v slovenskom hospodárstve rozvojové impulzy. Slovenská ekonomika stratila konkurencieschopnosť. V tejto súvislosti odbory kritizujú vládu, že nerobí takmer nič alebo len veľmi málo pre reštrukturalizáciu podnikov. Na Slovensku sa zachovala pôvodná štruktúra výroby, pričom podnikovú sféru charakterizuje technická, technologická, marketingová a ekonomická zaostalosť. To isté platí o zlepšení právneho systému, ale aj kapitálového trhu a ochrane domáceho trhu. Jednoducho, chýba ucelená a zreteľná hospodárska stratégia, ktorej sa odbory márne dožadovali aj od minulej vlády. Odpoveď súčasnej, že ju pripraví do konca roka, odbory ani občanov uspokojiť nemôže. V slovenskej súčasnosti platí totiž dvojnásobne známe - čas sú peniaze. Každému je jasné, že terajšia výkonná moc sa nedostala k zlatému teľaťu, skôr k zdochýnajúcej koze, spomínať však na všobecne známych vinníkov, či vajatať o ďalekých horizontoch nemá v súčasnej ťaživej sociálnej situácii prevažnej časti obyvateľstva miesto ani opodstatnenie. Vláda by však rozhodne mala vypočuť pripomienky a názory sociálnych partnerov za tripartitným stolom, pretože stále platí - viac hláv, viac rozumu. Odborári sú presvedčení, že ďalej sa dostaneme iba vtedy, keď vláda vypracuje kompletnú analýzu vývoja spoločnosti, výsledkov transformácie a súčasného stavu za celé obdobie rokov 1990 až 1999. Nadväzne na analýzu by mala uzrieť svetlo sveta stratégia hospodárskej politiky, pričom je podľa predstaviteľov KOZ SR nutné aktualizovať aj stratégiu prístupu Slovenska do Európskej únie. Jedine po prijatí týchto koncepčných materiálov vidí KOZ SR nevyhnutné východisko zo súčasnej nepriaznivej hospodárskej a sociálnej situácie.
Na prvomájovom zhromaždení v Bratislave - Rači prezident KOZ SR Ivan Saktor zdôraznil, že ak má štát prosperovať a vstúpiť do Európy a nie s holými zadkami, treba naštartovať oživovací proces celej ekonomiky a spoločnosti, motivovať ľudí. Súčasná realita však o jednoznačnom úsilí výkonnej moci v tejto súvislosti nehovorí. Vláda by preto nemala prepočuť varovanie odborov, že ak ona sama i zamestnávatelia nebudú chcieť ihneď a spoločnými silami riešiť naliehavé sociálne a ekonomické problémy, vystupňujú tlak a vystúpia tvrdšie. V záujme riešenia a zlepšenia ťažkej sociálnej situácie prevažnej väčšiny obyvateľstva na Slovensku.
Autor je redaktor denníka PRÁCA
