Nejde o DPH či dovoznú prirážku
Keď Dzurindova vláda prerokovala Opatrenia na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999, médiá zdôraznili najmä fakt, že neschválila ani zvýšenie DPH, ani zavedenie dovoznej prirážky. V skutočnosti je to však širší problém.
Hoci to ekonomickí novinári považujú za "socialistický" postoj, práve liberálny vicepremiér vyvolal diskusiu výlučne o opatrení na zvyšovanie príjmov. Celý spor sa verejnosti predstavil ako DPH kontra dovozná prirážka. Lenže k "stabilizácii rozpočtového hospodárenia" musí viesť širšia cesta: ak už hovoríme o príjmoch, tak okrem DPH tu sú spotrebné dane či cestná daň, zvýšenie súdnych a správnych poplatkov, ktoré (na rozdiel od DPH) neplatí občan každý deň. Príjmy štátu treba zvyšovať aj transparentnou privatizáciou alebo "predávaním" licencií.
Podľa pravicových politikov je dovozná prirážka nesystémové opatrenie, ktoré by nám sťažilo integračné ambície. Avšak dočasné zavedenie dovoznej prirážky na vybrané komodity zapadá do pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a na určitý čas by ich dokázali akceptovať aj svetové ekonomické inštitúcie. Ochranu domáceho trhu využívajú aj také štáty ako USA. Ak je dovozná prirážka na poľnohospodárske produkty nesystémovým krokom, tak z hľadiska vstupu do EÚ by opakom bola razantnejšia dotačná politika štátu, veď Únia plánuje do roku 2006, a to v rámci redukčných opatrení, spoločné výdavky na poľnohospodárstvo vo výške 40,5 mld euro (asi 1,6 bilióna Sk). Ak si ich SR nemôže dovoliť, musí pristúpiť k iným opatreniam. A zvýšenie dolnej hranice DPH nie je jednoznačne "prointegračným" opatrením: EÚ iba hľadá spoločnú daňovú politiku, a tak v Taliansku majú až tri sadzby DPH a napríklad v Nemecku je DPH na potraviny nulová.
Pri stabilizácii štátneho rozpočtu však významnú úlohu hrá aj redukcia výdavkov. V prvom rade ide o prebujnelý štátny aparát: iba na úrade vlády pracuje vyše 400 ľudí, na okresných a krajských úradoch ich je asi 20 tisíc. Zoštíhľovať by sa malo aj v ústredných inštitúciách, lebo ak zoberieme do úvahy mzdové a všetky osobné náklady, ako aj náklady na prevádzku takýchto pracovných miest, ušetrené sumy sa pohybujú v miliardách. Mimoriadne dôležitá bude sociálna reforma: minister Peter Magvaši celkom správne vypovedal vojnu najmä "čiernym zamestnancom" a ich zamestnávateľom, môžeme očakávať znižovanie podpory v nezamestnanosti v prvých mesiacoch bez práce i prísnejšie pravidlá pre jej priznanie. V prvom rade sa totiž musí oplatiť pracovať.
Liberáli vo vládnej koalícii i mimo nej však v tejto diskusii zabudli na podstatnú vec: rozpočtová stabilita je len jedným z makroekonomických ukazovateľov. Vláde musí ísť aj o stabilizáciu cien a kurzu koruny, znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie rastu HDP. Štvorkoalícia tu predsa nie je len na rok 1999, takže stabilizovať ekonomické prostredie treba nielen v tomto, ale aj v ďalších rokoch. Škrtenie rozpočtu na to rozhodne nestačí. Je nevyhnutné zastaviť rozpad podnikov, a to aj individuálnym prístupom ku kľúčovým firmám. Iba reálna podpora malého a stredného podnikania môže vyvažovať straty pracovných miest vo veľkých krachujúcich podnikoch. Mimoriadne dôležité je pritiahnutie priamych zahraničných investícií, práve preto nestačia daňové úľavy, musíme udržať ako tak fungujúcu podnikovú a bankovú sféru. Ak sa má udržať sociálny mier a ak sa majú vytvoriť skutočné predpoklady pre budúci rozvoj, osobitnú pozornosť treba venovať najviac postihnutým regiónom.
Súčasná vláda zdedila štát v rozvrate aj preto, lebo štyri roky sa tu presadzovala jediná správna cesta. Je nevyhnutné, aby si v prvom rade politici uvedomili, kam nás jednoduché riešenia dostali.
Autor je hovorca SDĽ
