Berlín: v znamení kompromisu
"Bolo by absurdné tváriť sa, že táto konferencia nie je zatienená udalosťami v Kosove," oznámil vo štvrtok, 25. marca 1999, britský šéf vlády Tony Blair. "Ale našu prácu, totiž prijatie Agendy 2000, nesmieme kvôli tomu zanedbať." Tvár Gerharda Schrödera bola v nasledujúci deň, v piatok, neprirodzene bledá, Joschka Fischer podľa vlastných slov "vnútorne zostarol o desať rokov". Jedno mesto, totiž Berlín, bolo v jednom ohraničenom časovom rámci svedkom hneď niekoľkých kríz, či lepšie povedané, ich dôsledkov.
NIEKOĽKO KRÍZ NARAZ
Je symbolické, že práve Berlín sa stal miestom konania vrcholného stretnutia predstaviteľov EÚ. Mesto, ktoré ešte pred desiatimi rokmi predstavovalo nielen pomyselnú, ale aj fyzickú hranicu medzi Východom a Západom. Počas schôdzky práve na tomto mieste dostal 24. marca kancelár Schröder správu, že o 18.30 štartujú prvé lietadlá, aby zamierili na Kosovo. Nemecké vojská poprvýkrát po 54 rokoch zaútočili na územie cudzieho štátu. Pre obyvateľov SRN znamenala vojna doposiaľ len televízne zábery z Rwandy alebo Čečenska. Teraz bojujú aj ich krajania. Podľa nemeckých komentátorov je iróniou osudu, že práve červeno-zelená koalícia, v ktorej radoch je množstvo presvedčených pacifistov, práve "generácia roku 1968", ktorá organizovala štrajky pred raketovými základňami NATO, má byť reprezentantom strany, ktorá je účastníkom vojny. A aby divergencií nebolo málo: nedávno prekvapivo odstúpil nemecký minister financií Oskar Lafontaine, hneď po ňom všetkých dvadsať členov Európskej komisie (EK). Nemecko, ktoré je do konca júna t.r. predsedajúcim štátom Únie, má samozrejme záujem na tom, aby sa inštitucionálne pomery v EÚ dovtedy urovnali.
ROZPOČTOVÉ TÁPANIE
Podľa vyjadrenia Gerharda Schrödera v pondelok pred summitom, berlínsky program bol jasný: "Ešte tento týždeň vytvoríme jednu z najdôležitejších podmienok pre rozširovanie EÚ a schválime Agendu 2000. A urobíme to v Berlíne." Agenda 2000 je balík opatrení na uskutočnenie agrárnej a rozpočtovej reformy Únie, ktorá je úzko spätá s otázkou spôsobu a časového horizontu rozšírenia Únie o krajiny strednej a východnej Európy. Preto nielen pre samotné krajiny EÚ, ale aj pre Slovensko sú rozhodnutia zo summitu podstatným prvkom zahraničnej politiky. Optimistická verzia ráta s rozširovaním EÚ v roku 2002, tá reálnejšia predpokladá začiatok v roku 2005.
Rozpočet EÚ (60 miliárd libier ročne) dal priestor pre bilaterálne rokovania. Britom sa podarilo "zachrániť" dve miliardy libier, o ktoré mal byť podľa nemeckého ministra zahraničných vecí, Joschku Fischera, skrátený rozpočet pre Veľkú Britániu. Grécky premiér Costas Simitis pohrozil, že uplatní právo veta, ak sa rozpočtové dávky pre jeho krajinu skrátia. Podobnú pozíciu zaujalo Španielsko. Tlak počas rokovaní vyvinulo aj Luxembursko, ktorého premiér pohrozil uplatnením veta v prípade, že luxemburský ex-predseda EK, Jacques Santer, nebude v budúcom období členom dočasnej Komisie. Podľa Nemcov je pre SRN výsledok rokovaní dosť skromný: nemecké netto platby do rozpočtu EÚ, o ktorých zníženie bojoval nemecký kancelár už na minuloročnom stretnutí vo Viedni, budú nižšie nanajvýš o 300 miliónov euro, takže Brusel môže naďalej rátať s takmer 11 miliardami euro ročne zo SRN. "Víťazom" berlínskeho stretnutia je Jacques Chirac, francúzsky prezident. Nikto okrem neho nepoukázal na to, že vysoké ceny poľnohospodárskych výrobkov budú viesť k nadprodukcii, ktorá sa bude musieť z niečoho zaplatiť. A pre francúzskych roľníkov ihneď zabezpečil osobitné dávky na skladovanie týchto produktov.
KOMISIA UŽ PREZIDENTA MÁ
Od Berlínskeho summitu sa očakávalo aj zvolenie prezidenta Európskej komisie, známe bolo najmä meno bývalého talianskeho premiéra Romana Prodiho. O jeho kandidatúre na najvyšší post EK sa uvažovalo ešte pred odstúpením komisárov, t.j. mal nahradiť Jacquesa Santera po uplynutí jeho funkčného obdobia. Okrem Talianska podporovali Prodiho napríklad Nemecko, Španielsko a Veľká Británia. Ďalšími uchádzačmi boli portugalský premiér Antonio Guterres, holandský premiér Wim Kok a generálny sekretár NATO, Javier Solana. Kandidatúra posledného menovaného v čase summitu vzhľadom na udalosti v Kosove vyznievala skôr formálne. Do funkcie predsedu EK bol napokon zvolený už spomínaný Romano Prodi.
Nemecký kancelár, nielen ako hostiteľ, ale aj ako hlavný predstaviteľ predsedajúcej krajiny EÚ, zhodnotil 20-hodinové rokovanie v Berlíne ako "veľmi úspešné". Pri rozlúčke uviedol: "Myslím, že napriek ťažkej práci môžeme byť spokojní." V prípade Agendy 2000 jeho slová zneli: "To, čo sme dosiahli, nie je ideálne, ale je to dobrý kompromis." Podľa posledných správ z Európskeho parlamentu však rozpočtový výbor zamietol väčšinu finančných rozhodnutí prijatých v Berlíne. "Závery šéfov vlád a štátov vnímame ako provokáciu," povedal predseda výboru pre kontrolu rozpočtu, poslanec za SPD, Detlev Samland. Uvidíme teda, ako si EÚ s konfliktom do summitu v Kolíne poradí.
