Odborársky krik - odborárska zodpovednosť

Počet zobrazení: 1084

Ak sa chystáte odísť na veľkú noc mimo svojho bydliska vlakom, nekupujte si spiatočný cestovný lístok. Lebo keď si sviatky predĺžite o jeden či dva dni, môže sa vám stať, že sa naspäť budete musieť vrátiť inak. Minulý týždeň totiž Konfederácia odborových zväzov (KOZ) podporila prípadný ostrý štrajk železničiarov a jej prezident pripustil, že doň môžu vstúpiť už v druhý aprílový týždeň. Ivan Saktor zároveň povedal, že Odborové združenie železničiarov (OZŽ) má právo takto vymáhať svoje požiadavky ohľadom kolektívnej zmluvy. Môže však ísť o akékoľvek požiadavky?

Vedenie OZŽ prišlo koncom minulého roka s požiadavkou na 35%-ný rast miezd. U železničiarov. ŽSR sú však zadĺžené. Mesačne "vyrábajú" stratu viac ako 100 miliónov korún. Vinníkom je aj štát, ktorý síce reguluje ceny cestovného, no vzniknutú stratu v plnej miere nehradí. Príčinou strát je i prezamestnanosť - odborníci odhadujú, že na našich železniciach treba maximálne 35 tisíc ľudí, v skutočnosti ich je o pätnásťtisíc viac. Železnice potrebujú v tomto roku najmenej 9 miliárd korún na splátky dlhov. Náklady sa teda musia znižovať. Faktom je, že vedenie najväčšej odborovej centrály na železnici tlačí pritom podnik ku kolapsu celkom vedome. Tu totiž treba pripomenúť, že podľa osobitného zákona má troch zástupcov v Správnej rade ŽSR, ktorí hospodársku situáciu dobre poznajú.

Priznať katastrofálny stav a nevyhnutnosť bolestivých ozdravných opatrení však nepatrí do arzenálu odborárskych bossov. Možno aj preto nie, lebo by si ťažko obhájili odmeny za členstvo v správnych radách, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú príjmy radových zamestnancov. V tomto prípade ide asi o 40 tisíc mesačne.

Slovenskí odborári sa ešte stále nenaučili, že s právom zasahovať do riadenia je spojená zodpovednosť za výsledky. Vedenie KOZ prejavuje síce slušnú mieru realizmu, no stále viac je pod tlakom nesebakritických podnikových predákov. Práve tí dnes stoja na čele najrôznejších protestných akcií a pochodov proti totálnemu prepadu podnikov a robotníkov ženú do zápasu s vládou. Cudne však mlčia o svojom doterajšom pôsobení v orgánoch krachujúcich firiem. Ak mali zastúpenie v dozorných radách, je namieste otázka, prečo až teraz zistili, že ich podniky nemajú peniaze a produkujú sa nepredajné výrobky?

Je to v prvom rade HZDS, ktoré sa usiluje využívať oprávnenú radikalizáciu zbedačovaných robotníkov vo svoj prospech. Hnutie rozbehne už v súvislosti so štátnym rozpočtom bezbrehú sociálnu demagógiu, ktorá má súvisieť s jeho posunom doľava. Vyvrcholiť by to malo na aprílovom sneme prijatím sociálneho manifestu. Doterajší zlodeji a defraudanti štátnych peňazí a rozkrádači štátneho majetku sa začínajú hrať na ochrancov chudobných, hoci práve tí sú výsledkom predošlej vládnej politiky.

Vláda je povinná s odbormi rokovať. Nemôže to však byť dialóg hluchých so slepými. Zamestnanci ohrození v sociálnych istotách si zaslúžia serióne jednanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984