Klienti v parlamente
Novela Liečebného poriadku priniesla minimálne dve pozitíva: začala zavádzať poriadok do registrácie liekov a zdravotných pomôcok a „zoficiálnila“ platby súkromným zubárom. V tom druhom prípade novela rozšírila zubárske výkony, ktoré budú čiastočne hradiť priamo pacienti. Aj dnes si pacient za mostík či korunku, ba dokonca aj za lepšiu plombu musí priplatiť, ale „platba“ ide najčastejšie do vrecka zubára. Tí čestnejší vydajú pacientom oficiálny príjmový doklad, ale iba s konečnou sumou. Po prijatí novely by tieto platby mali byť oficiálnym príjmom zubára. Ministerstvo zdravotníctva však „zabudlo“ stanoviť, čo všetko musí potvrdenka obsahovať, aby pacient presne vedel, koľko a za čo zaplatil. V prípade liekov a pomôcok sa stanovujú prísnejšie pravidlá pre ich ceny a najmä, ich zaraďovanie do kategórií plne hradených alebo čiastočne hradených z poistenia sa presúva z parlamentu na vládu. Malo by sa tým zabrániť klientelizmu, lebo výrobcovia a distributéri obchádzali poslancov, aby sa ich liek či pomôcka dostala do prvej kategórie. V tej je totiž všetko bez doplácania a preto je väčšia šanca, že to lekár predpíše. A predsa len ľahšie ustrážite zopár ministrov, ako 150 poslancov. Mimochodom, počas rokovania o tejto novele bolo možné priamo v parlamente stretnúť viacero zástupcov dotknutých firiem a po ich návšteve chcel nejeden poslanec preradiť nejaký liek do prvej kategórie. Nuž, klienti sa činili.
Autor je hovorca SDĽ
