Nátlakové skupiny - svetlá a tiene
V demokratických krajinách je schopnosť združovať sa základným predpokladom presadenia svojich záujmov. Asi najviac túto schopnosť využívajú práve obyvatelia už tradične demokratických krajín ako sú USA, Kanada či niektoré krajiny západnej Európy.
Už v roku 1832, kedy vyšla Tocquevillova kniha Demokracia v Amerike, vyjadril tento francúzsky historik a politik myšlienku, ktorá hovorí o dôležitosti združovania sa: "Od chvíle, kedy občania nadobudnú myšlienku, ktorú chcú uviesť do života a kvôli ktorej sa združia, to už nie sú izolovaní jedinci, ale sila, ktorú zďaleka vidno, ktorej činnosť slúži ako príklad, ktorá hovorí a ktorej ľudia načúvajú." Hoci Spojené štáty sa považujú za baštu vzniku a rozvoja rôznych záujmových skupín, v dvadsiatom storočí zaznamenal rozvoj tejto činnosti takmer celý svet.
Úloha záujmov
Nielenže mimovládne organizácie, rozličná záujmová činnosť i mnohé záujmové skupiny vznikali naozaj takmer v každom kúte sveta, ale aj ich význam a vplyv výrazne vzrástol. Úlohu a vplyv týchto neštátnych činiteľov v súčasnosti obmedzujú už len krajiny Stredného Východu, alebo Čína, kde sa autoritatívne vlády bránia vplyvu občianskej spoločnosti a jej zasahovania do verejného i politického života.
Po páde totality sa i u nás naplno rozvinul systém záujmových organizácií, ktoré prekonali ťažké obdobie zrodu a boj o miesto v spoločnosti a dokázali, že ich existencia je nevyhnutná. Čo však v skutočnosti záujmové skupiny sú ? Akú úlohu majú plniť v spoločnosti, alebo, ktoré organizácie môžeme klasifikovať ako nátlakové či záujmové skupiny? Možno, že práve tieto, alebo podobné otázky si položili mnohí z nás po tom, ako sa práve takéto inštitúcie dostali do popredia spoločenského diania na Slovensku a vtedy, keď sme začali priam bytostne vnímať ich existenciu a často krát aj potrebu.
Dva typy nátlakových skupín
Termínom nátlaková skupina sa všeobecne označuje skupina ľudí vytvorená na obranu určitého skupinového záujmu, pričom vykonáva rôznymi metódami nátlak na vedenie určitej organizácie alebo na predstaviteľov politickej moci a ovplyvňuje ich rozhodnutia aj činnosť v prospech záujmov a cieľov svojej skupiny, alebo skupiny, ktorú zastupuje. Na rozdiel od politických strán, nátlakové skupiny nemajú za cieľ získať politickú moc, nechcú teda do politiky vstupovať priamo, i keď ich zjednocujúcim záujmom môže byť záujem členov, ktorý sa priamo politiky týka. Najčastejšie sa rozlišujú dva typy nátlakových skupín - tie, ktoré presadzujú záujmy ekonomické (najviditeľnejšie sa z nich v politike prejavujú odbory, zamestnávateľské organizácie, rôzne profesijné združenia, obchodná komora a i.) a tie, ktorých prioritou sú záujmy neekonomické t.j. čisto politické, kultúrne, náboženské a pod. Práve tieto záujmové skupiny zaznamenali v poslednej dobe veľký rozmach, čo však súvisí s celkovým vývojom jednotlivých civilizácii a kultúr - v posledných desaťročiach vznikli mnohé ekologické, mierové, národnostné združenia, alebo napríklad združenia zaoberajúce sa ochranou ľudských práv a slobôd. Snáď najviditeľnejšie sa v posledných rokoch rozvíjali najmä organizácie tretieho sektora, ktoré poprední teoretici nazvali "novou globálnou silou". Skutočne, počet takýchto organizácií ide určite do miliónov, od tých najmenších dedinských združení až po vplyvné medzinárodné skupiny ako je Amnesty International alebo celosvetové organizácie typu Greenpeace.
Možnosti NGO
Práve my sme mali možnosť v blízkej minulosti pocítiť, aká dôležitá je funkcia takýchto združení v občianskej spoločnosti. Okrem toho, že občianske združenia formulovali a tlmočili predstavy a požiadavky značnej, ak nie väčšej časti obyvateľstva, pomáhali uchovať rôznorodosť názorov a pluralitu, ktorá sa postupne vytrácala. Prostredníctvom svojich aktivít, samozrejme za aktívnej účasti nielen z vlastných radov, pomáhali pohybovať sa vo svete politiky, komunikovať s ním, orientovať sa v ňom, klásť voči nemu svoje požiadavky a napokon tiež prichádzať so svojimi vlastnými ponukami a návrhmi. Snáď by sa dalo povedať, že svojou činnosťou preklenuli akúsi skepsu voči politickému dianiu u nás a zmobilizovali verejný záujem.
Na druhej strane, typickou nátlakovou skupinou zastupujúcou záujem ekonomický, ktorá sa po roku 1989 v našej spoločnosti objavila, je tzv. lobby. Jav pre amerického občana úplne bežný sa však bude ešte dlho udomácňovať v našich geografických šírkach. Ani nie tak v reálnom ekonomickom živote, ako skôr v mysliach bežných obyvateľov krajiny. Tento pojem si totiž v minulosti získal veľmi zlé meno v súvislosti s neprimeraným tlakom na politické strany či vlády alebo iné subjekty zúčastňujúce sa na rozhodovaní v politickom i ekonomickom živote.
Verejnosť tuší silu lobizmu
Aj v kolíske lobizmu, v Spojených štátoch, sa na činnosť lobistov mnohí obyvatelia pozerajú skepticky, pretože cítia, že tieto silné zoskupenia majú prostredníctvom príspevkov na kampaň priveľký vplyv na volených zástupcov. Aj napriek tomu väčšina amerických občanov, ale i politológov, by neuprela lobistom právo žiadať od vlády nápravu, ktoré je definované v prvom dodatku k americkej ústave. Lobizmus je totiž v Spojených štátoch chránený práve týmto dodatkom, no zároveň je regulovaný prísnymi zákonmi a pravidlami.
Úspešnosť lobistických skupín
Činnosť a všeobecne vplyv nátlakových skupín, resp. ich úspešnosť závisí od niekoľkých faktorov. V prvom rade od ich finančných prostriedkov, alebo lepšie povedané od možnosti tieto prostriedky zohnať. Od počtu zorganizovaných členov, ich akcieschopnosti a flexibility celej organizácie, od množstva kontaktov na vplyvné štruktúry spoločnosti, od miery informovanosti a od prestíže na verejnosti a prístupu k prostriedkom ovplyvňujúcim verejnú mienku. Na pôsobenie pri politickom rozhodovaní využívajú takéto inštitúcie masovokomunikačné prostriedky, sponzorstvo, a samozrejme nedá sa vylúčiť ani prenikanie korupcie ako nástroja na dosiahnutie cieľov v takejto činnosti. Za brutálne podoby nátlakových skupín môžeme označiť i ilegálne mafie, gangy, prípadne teroristické organizácie.
Nie však každá z týchto skupín v rovnakej miere používa spomenuté prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov. Hoci sa vo všeobecných učebniciach politológie pojmy záujmovej a nátlakovej skupiny stotožňujú, v politickej teórii sa môžeme stretnúť s mnohými názormi na túto problematiku. I keď napríklad R. M. MacIver považuje za nátlakovú skupinu organizovaný alebo neorganizovaný agregát a rozlišuje ju od skupiny záujmovej, iní politológovia a sociológovia neorganizovaný nátlak ako napr. občiansku neposlušnosť či štrajk za nátlakovú skupinu nepovažujú, práve kvôli chýbajúcej organizačnej štruktúre. Nech už je však typológia nátlakových či záujmových skupín akákoľvek, ich úloha v spoločnosti zostáva stále nezastupiteľná. Pretože, ako povedal prezident Českej republiky Václav Havel, hoci je demokracia systém, ktorý dôveruje ľudskému zmyslu pre zodpovednosť, tento zmysel je treba neustále živiť a kultivovať. Štát sa nesmie nazdávať, že vie zo všetkých najlepšie, čo spoločnosť potrebuje. Musí dôverovať svojim občanom a umožniť im, aby vzali na seba podstatnú časť zodpovednosti za stav, v ktorom sa spoločnosť nachádza. Za týmto účelom musí občanom vytvoriť široké pole príležitostí zúčastňovať sa na verejnom živote a rozvíjať rôzne formy občianskeho spolužitia a participácie. A záujmové či nátlakové skupiny takouto formou určite sú.
Autorka študuje politológiu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity
