Zneužitý pokrok
Keď ku koncu XIX. a na začiatku XX. storočia dochádza doslova k explózii nových vynálezov a objavov, široká verejnosť to spájala s nádejami, že sa zlepšia životné podmienky. Toho, kto by bol tvrdil, že moderná technika bude znamenať predovšetkým revolúciu v masovom usmrcovaní ľudí, by považovali za reakcionárskeho kuvika.
Predzvesťou kľúčovej úlohy techniky v budúcich vojenských konfliktoch bola rusko-japonská vojna v rokoch 1904-1905. Tento konflikt preukázal to, akú dôležitú úlohu budú mať v budúcej vojne nové moderné zbrane. Ruská armáda bola na hlavu porazená, loďstvo bolo v bitke pri Cušime úplne zničené. Už vtedy sa začali objavovať nové zbrane a technológie výroby, ktoré vo vojenskej technike znamenali výrazný pokrok. Proti japonským guľometom nič nepomohlo povestné hrdinstvo ruských vojakov, zastaralé ruské loďstvo nedokázalo klásť odpor moderným japonským lodiam.
Revolúcia vo vojenskom loďstve
Vojenské lode sa na začiatku storočia začínajú meniť na plávajúce pevnosti, ktoré mali na jednej strane dôkladný pancier, na druhej strana zasa delá veľkého kalibru. Skvalitnenie výroby ocele znamenalo , že sa síce výrazne zvýšili ich útočné možnosti, ale aj možnosť odolávať zdokonaleným zbraniam.
V prvej svetovej vojne práve vojenské loďstvo malo významný podiel na jej výsledku. Blokáda Severného mora anglickým loďstvo dohnala Nemecko na pokraj vyhladovania. Od roku 1905 začala Veľká Británia vyrábať nový typ veľkotonážnych bojových lodí "dreadnoughtov". Tieto morské giganty umožnili zmenu taktiky anglického námorníctva. Napríklad na víťazstvo v námornej bitke stačil pomer útočiacich lodí k brániacim sa na 1,5:1, kým pred nástupom dreadnoughtov sa vyžadoval klasický pomer 3:1.
Navyše vojenské námorníctvo netušene rýchlo dokázalo využiť vynález naftového a benzínového motora. Ale iba Veľká Británia dokázala do vypuknutia svetovej vojny premodifikovať 45% svojho loďstva na nový typ pohonu. Ďalšími zbraňami, ktoré znamenali zvrat vo vojenskom námorníctve boli torpéda, vodné míny a najmä ponorky.
Na prevahu britského loďstva , ktorá sa najmä prejavila v porážkach nemeckého loďstva porazené v bitkách pri Doge Banku v roku 1915 a Skagerraku v roku 1916, nemecká admiralita reagovala začatím neobmedzenej ponorkovej vojny.
Ponorky znamenali naozaj revolučnú zbraň. Napriek tomu ,že posádka mohla zostať pod vodou iba obmedzený čas a akčný rádius ponorky bol pomerne malý, nemecké ponorky dosiahli také úspechy, že mocnosti Dohody nazvali ponorkovú vojnu "námorným terorom". Nemecké ponorky nesmierne sťažili plavbu a obchodných lodi neutrálnych štátov, čo bolo jednou z príčin, že USA vstúpili do vojny. Až vynález sonaru umožnil, že v druhej svetovej vojne mohlo vojenské námorníctvo bojovať proti ponorkám s dostatočným efektom. Dovtedy boli ponorky postrachom každého námorníka.
Vývoj strelných zbraní
Výrazný pokrok zaznamenal hlavne vývoj ručných strelných zbraní a delostrelectva. Veľkým zlomom bol Maximov guľomet, ktorý spolu s mínometom znásobil palebnú silu pechoty. V rokoch 1914 - 1918 sa použitie guľometov tak rozrástlo, že sa neskôr o prvej svetovej vojne hovorilo ako o "guľometnej vojne". Účinnosť pušiek sa tiež výrazne zlepšila, hlavne v počte vystrelených striel za minútu. Na začiatku 19. storočia vystrelil jeden prápor približne 2000 výstrelov za minútu, počas nemecko - francúzskej vojny 1870 - 71 sa počet výstrelov zvýšil na 7000, v roku 1918 počet výstrelov dosiahol 22 000. Ďalšou pechotnou zbraňou sa stal plameňomet. Túto zbraň použili Nemci po prvý raz v roku 1916 pri Verdune. Používal sa hlavne na ničenie nepriateľských opevnení a dobre bránených pozícií.
Asi najväčší vývoj zaznamenalo delostrelectvo: munícia sa zmenila z nábojov z tvrdenej zliatiny na výbušné granáty, zvýšili sa kalibre diel, predĺžili sa hlavne (čo zvyšovalo presnosť), delá sa nabíjali zozadu (čo zvýšilo počet výstrelov) a hlavne sa zvýšil dosah delostrelectva. Ešte v bitke pri Lipsku delá strieľali na vzdialenosť 800 krokov, počas prevej svetovej vojny Nemci ostreľovali Paríž delom Tlstá Berta, ktoré malo dosah 125 km. Ničivé účinky delostrelectva proti pechote bol nepredstaviteľné. Ešte v roku 1870 - 71 všetky zranenia a zabitia spôsobilo delostrelectvo iba vo výške 8 %, ale v rokoch 1916 - 18 boli celkové straty z 80% zapríčinené delostreleckými granátmi.
Nastupujú tanky a bojové plyny
Pri belgickom meste Ypres v roku 1915, Nemci nasadili svoju novú zbraň - bojové plyny. Najprv použili chlór. Jeho použitie malo za následok viac ako 5000 mŕtvych a 10 000 zranených. Bojové plyny sa stali zbraňou ,ktorá masovo mrzačila a zabíjala. Našťastie jej použitie bolo obmedzené. Bojové plyny mohli zasiahnuť aj vlastné vojská, stačilo, aby sa obrátil vietor. Istý nemecký odborník napísal, že jediné spoľahlivé použitie otravných plynov by bolo vtedy, ak by nepriateľov nahnali do uzavretých miestností.
V roku 1916 armády Dohody dostali zbraň, ktorá mohla spolupôsobiť pri zvrate vojny - tank. Prvý typ bol Mara 4. Táto zbraň bola po prvý raz použitá v bitke pri Somme. Nasadených bolo len 40 kusov, čím sa jej účinok značne obmedzil. Napriek tomu sa ukázal jej psychologický účinok, no v rokoch 1917 - 18 sa naučili Nemci tieto nové zbrane účinne ničiť, takže straty tankov boli odvtedy neúmerne vysoké. Tank nebol dostatočne pohyblivý, mal rýchlosť len 4 - 5km/hod , bol vysoko poruchový a jeho palebná sila bola nízka. Nebol používaný vo väčších tankových jednotkách ale iba ako podporná zbraň pechoty.
Vojna vo vzduchu
Ďalšou, dovtedy nevídanou zbraňou bolo letectvo. Lietadlá sa spočiatku používali ako prieskumníci, ale ich využitie bolo neskôr širšie. Bolo to napríklad bombardovanie, najprv z pozorovacích lietadiel zhadzovali ručné granáty, ale neskôr sa objavili bombardéry, ako nemecký bombardér Gotha ktorý odniesol až 620 kg bômb. Nezanedbateľnú úlohu zohrali nemecké vzducholode ktoré až do roku 1916 bombardovali Londýn. Ale po tom čo Angličania začali používať zápalné projektily Buckingham, sa vzducholode definitívne stratili z oblohy. Proti bombardérom a prieskumníkom boli nasadzované stíhačky, tieto stroje dosahovali až rýchlosť 230 km a boli vyzbrojené od ručných pušiek zo začiatku vojny, až po dva guľomety synchronizované s pohybom vrtule. Avšak takticko - strategický význam bombardovacieho a stíhacieho letectva sa ukázal až v druhej svetovej vojne.
Nezmyselné masakre
Revolučný vývoj obranných zbraní a nedocenenie ich účinnosti mal za následok dlhú a vyčerpávajúcu vojnu s obrovským počtom obetí. Generáli na oboch stranách frontu, ktorí nedokázali pochopiť novú situáciu, posielali do márnych útokov ďalších a ďalších vojakov. Masové útoky stroskotávali pod ťažkou paľbou delostrelectva a guľometov. Bitka pri Verdune a pri Somme boli klasickou ukážkou neschopnosti prelomiť obrannú líniu napriek mnohonásobne väčšej presile. Straty na oboch stranách boli obrovské.
V rokoch 1915 - 17 nebola ani jedna strana schopná dosiahnuť významnejšieho víťazstva, územné posuny frontu sa merali na stovky metrov. Po vstupe USA sa situácia zmenila, ekonomická sila Dohody sa začala jasne prejavovať, navyše do Európy prichádzali čerstvé americké posily. Nemecko trpelo akútnym nedostatkom surovín. Na jar 1918 sa konal posledný nemecký pokus o ofenzívu, pokus o zvrat, no pre Nemecko sa kritická situácia nezmenila. Nakoniec sa zrútilo pod váhou ekonomiky krajín Dohody a vojenskej presily spojencov. Prvá svetová vojna znamenala výrazný zlom v celom vývoji vojenstva. Budúce vojny potom vyhrávali tie mocnosti, ktoré mali nielen viac vojakov a väčšie zdroje, ale aj modernejšie zbrane. Museli sa ale naučiť ich aj využiť.
Autor je poslucháčom Filozofickej fakulty UK v Bratislave
