Pozoruhodná miera strnulosti
Pri riadení a aplikácii liekovej politiky do života sa prejavila pozoruhodná miera strnulosti a váhavosti. Výsledkom je neustále sa stupňujúci chaos v tejto oblasti a predkolapsové situácie.
Objektívne treba uznať, že ministerstvo zdravotníctva zdedilo z minulosti mnoho nedoriešených problémov. Pri ich riešení však evidujeme často rozporuplné signály a neskoré reakcie. Riešenie krízového režimu "krízovou kategorizáciou" bolo veľmi unáhlené, časovo a odborne nedotiahnuté a mediálne úplne zbabrané.
Minister bez argumentov
V problematike dovoznej prirážky a zvýšenia dane z pridanej hodnoty sa prejavilo obdobné nepochopenie a nepripravenosť, pričom sa skoro zrútil trh a skolabovalo zásobovanie liekmi. Dalo by sa očakávať, že už pri prvej vážnejšej zmienke o takýchto vážnych zásahoch ako je dovozná prirážka a DPH na lieky, sa príslušný rezortný minister spojí s celým štábom externých poradcov a dá si spracovať všetky možné varianty dôsledkov. Nestalo sa tak, minister nemal na príslušných sedeniach vlády dostatočne hlboké analýzy a nemohol zrejme argumentovať tak, ako by chcel. Takisto ani obyvateľstvu do dnešného dňa nik jasne nepovedal, čo ho bude stáť zvýšenie DPH na lieky. Ide pritom o dopad na občanov v rozsahu niekoľko sto miliónov korún ročne.
Lekárnici hlásia enormný nárast tzv. výpisov z lekárskych predpisov v porovnaní s minulosťou. To znamená, že mnoho pacientov dostane iba jeden liek, ktorý mu lekár predpísal na recepte a na druhý mu dá náhradný výpis. Rozšírila sa aj móda vystavovania lekárskych predpisov bez dátumu, aby mali pacienti čas v rámci "liekovej turistiky" si lieky zohnať. Je to ľudské, ale v teréne takto obiehajú recepty ako bianco šeky (treba povedať, že nekryté) za neznáme množstvo miliónov korún. Vzhľadom na súčasnú situáciu je reakcia pacientov úplne opodstatnená.
Východiská pritom sú, ale vyžadujú si trvalú a zodpovednú, doslova mravčiu prácu. Ak sa obzrieme do zahraničia, netreba ísť ďaleko. V Českej republike to trvalo tri roky, kým sa tvrdou a sústavnou, koordinovanou prácou podarilo zabrzdiť prudké nárasty nákladov na lieky v čase, keď sme my zaznamenávali 20% medziročné nárasty. Dánsko, Fínsko, Holandsko, aby sme spomenuli len menšie krajiny, sústavne inovujú svoju liekovú politiku.
Dokumenty ostali na papieri
Čo si myslieť o tom, že v zásadnom materiáli, ktorý ovplyvní celý chod zdravotníctva, čiže kvalitu, rovnosť a dostupnosť zdravotníckej starostlivosti - Návrh transformačných krokov na roky 1999 - 2002 v rezorte zdravotníctva - sa uvádza, že sa musia vypracovať princípy Národnej liekovej politiky a uviesť ich do praxe. Predsa tento významný dokument bol vypracovaný v roku 1994, keď funkciu ministra zdravotníctva zastával súčasný minister Tibor Šagát. O strate pamäti sa asi nedať hovoriť.
Každému rozhľadenejšiemu odborníkovi je však jasné, že ak by sa princípy prijali a začalo sa s ich realizáciou, tak by tento štát pravdepodobne ušetril od dvoch do štyroch miliárd korún ročne. To by však znamenalo zníženie počtu veľkodistributérov s liekmi z terajších asi stotridsať na maximálne desať. Napríklad v Rakúsku je len jedna štátna firma, ktorá zásobuje lekárne - HERBA. Alebo orientácia na domácu výrobu, či uprednostňovanie lacnejších generických liekov pre originálnymi. Treba v tejto súvislosti povedať, že práve zásluhou štátneho tajomníka MZ SR Marián Kováčika sa začali opätovne registrovať generické lieky, ktoré sa skoro deväť mesiacov jednoducho zákazom prestali registrovať. Hrozil aj krach domácej výroby, keďže Slovakofarma vyrába lieky iba na báze generík.
Odpor lobistických skupín
Krízový stav v zdravotníctve vyhlásený ministrom Šagátom do istej miery determinoval pohľad bežného človeka na vládu zloženú i z ľavicových politikov. Krízový stav si vyžadoval neštandardné a rýchle riešenia. Tie sa ponúkali už aj na začiatku uchopenia vlády. Zdravotníctvo malo hľadať prostriedky, okrem vnútroných rezerv, ktorých je naozaj dosť, v mimorozpočtových či iných zdrojoch. India nám napr. ponúkala v rámci deblokácie dvojmiliardového dlhu vyrovnanie formou farmaceutických výrobkov. To vyvolalo reakciu. A práve zásluhou ministerky financií Brigity Schmögnerovej, čo sa veľmi nevie, sa podarilo rýchlo zlomiť odpor istých lobistických skupín. Tie, keď sa dozvedeli, že sa majú z Indie doviesť lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, zasiahli. Nakoniec sa prijalo kompromisné riešenie, že na Slovensko príde len špeciálny zdravotnícky materiál (operačné rukavice, vata) a infúzne roztoky. Lieky nie.
Dôvod na odmietnutie liekov minister Šagát nemá, ak by mal oponovať odborne. Všetko preto zostáva iba v polohe domienok a dohád. Tie taktiež nevytvárajú pozitívny imidž súčasnej vlády. A tak veľmi by ho potrebovala. Aj preto by mala SDĽ viac oponovať niektorým krokom zo strany pravicového spektra kabinetu, aby bolo jasné, že jej predvolebné deklarácie stáli a stoja na pevných, odborných pozíciach. Pozíciach, ktoré nie sú hladkajúce, ale ani zničujúce.
Autor je šéfredaktor denníka Práca
