...o modernom posolstve
Nedávno som čítal, ako pochovávajú ruských veteránov druhej svetovej vojny, ktorí nemajú príbuzných alebo ich pozostalí nemajú peniaze na kremáciu. Nahé telo vložia do polyetylénového obalu a spália ho bez akejkoľvek rozlúčky. Popol vysypú do jednoduchého vrecúška a vhodia ho do spoločného hrobu, ktorý skôr pripomína kanalizačný. Pritom na vrecúškach nie sú mená a ani hroby nie sú očíslované, takže keby sa v budúcnosti aj našiel príbuzný, nemá šancu zistiť, kde sa nachádza popol. Zišlo mi na um, že medzi tisíckami nedôstojne pochovaných ľudí boli možno aj tí, čo pred 55 rokmi bojovali po boku našich partizánov v Slovenskom národnom povstaní. A možno práve tí, ktorí sa sem vracali a ktorí trpezlivo vysvetľovali mladej generácii, o čom to vtedy vlastne bolo. Čo zostane o ďalších 55 rokov zo spomienky na týchto ľudí?
Rok po roku sa stretávajú tí, ktorí ešte žijú a ktorí sa ešte pamätajú, s tými, čo zabudnúť nechcú. A rok po roku mám čoraz silnejší dojem, že spomienka na Povstanie napriek oficiálnym ubezpečeniam a formálnym oslavám bledne. Pamätníci odchádzajú a tých, ktorým sa táto udalosť naozaj živo prihovára, je čoraz menej. Oslavám tejto udalosti sa už roky nedarí vtlačiť nejaký oslovujúci obsah. Skôr sú to nostalgické spomienky s cyklicky sa opakujúcimi motívmi a frázovitými prejavmi, ktoré už kde-komu (odpusťte mi) lezú na nervy. Je najvyšší čas, aby sme sa postavili tvárou v tvár tomuto dôležitému sviatku a oživili jeho význam skutočným, nefalšovaným posolstvom. Je najvyšší čas, aby sme tradične nenápaditými rituálmi neurážali pamiatku tých, ktorí za ideál slobody položili svoje životy.
Ak nedokážeme rozpoznať v odkaze SNP moderné posolstvo, hrozí, že augustové zhromaždenia sa premenia na púťovú atrakciu, že toto výročie zdegraduje z celonárodnej spomienky na klubové podujatie. Malo by byť predsa v záujme nás všetkých, aby štátny sviatok oslovovalo celé jeho obyvateľstvo, aby bol zdrojom vlastenectva, aby sme ho prežívali s takou hrdosťou, s akou povedzme Francúzi už 210 rokov spomínajú na svoj 14. júl.
Bolo by priveľmi zužujúce a historicky málo inšpirujúce, keby sme v 29. auguste 1944 videli iba odpor proti fašistickej diktatúre. Slovenské národné povstanie je predovšetkým zdrojom tradície, v ktorej sa zrodila moderná slovenská spoločnosť. Je východiskom hodnôt, ktoré nám po stáročiach územčistého života otvorili cestu do moderného sveta. Je ukážkou odhodlania, s akým sme sa bez ohľadu na riziká či obavy z mocných pustili do zápasu o právo vlastného slobodného vývoja. Je žriedlom našej pýchy a viery vo vlastné sily. Povstanie si netreba pripomínať iba preto, aby sme sa pokúsili o neosobné spomienky. Povstanie nám má oživovať všetky naše túžby a ciele moderného národa, má nás doslova nabíjať novým odhodlaním, utužovať naše sebavedomie a obnovovať v nás ducha tvorivosti. Iba takéto oslavy majú pre tento štát a jeho obyvateľov nadčasový význam.
