Pohltenie alebo prevtelenie

17. septembra 1944 sa v povstaleckej Banskej Bystrici zjednotili ľavicové sily do jednej politickej strany. Československá sociálnodemokratická robotnícka strana na Slovensku sa zlúčila s Komunistickou stranou Slovenska.
Počet zobrazení: 1588

17. septembra 1944 sa v povstaleckej Banskej Bystrici zjednotili ľavicové sily do jednej politickej strany. Československá sociálnodemokratická robotnícka strana na Slovensku sa zlúčila s Komunistickou stranou Slovenska.

Myšlienka jednoty robotníckeho hnutia je takmer tak stará ako samotné hnutie, ale zvlášť aktuálnou sa stala po "veľkom rozkole" v rokoch 1918-1922. Vtedy sa na politickej scéne objavili komunistické strany, ktoré vznikali väčšinou odštiepením radikálnych skupín od sociálnodemokratických strán. Po nastolení nacizmu v Nemecku v roku 1933 si obidva prúdy začali postupne uvedomovať nebezpečenstvo a zmierňovať obapolné nepriateľstvo. Avšak po moskovských čistkách v 2. polovici 30. rokov, s ktorými sa Komunistická internacionála stotožnila a Socialistická robotnícka internacionála ich odsúdila ako činy v rozpore s elementárnymi občianskymi právami, sa obvinenie zo zrady obnovili z obidvoch strán. Až protifašistický odboj v rokoch 2. svetovej vojny a upevnenie vzťahov Sovietskeho zväzu so štátmi protihitlerovskej koalície zblížili ľavicové sily.

Ľudácky režim na Slovensku po 6. októbri 1938 zakázal činnosť komunistickej i sociálnodemokratickej strany. Ich najuvedomelejší členovia prešli do ilegality a zapojili sa do odbojovej činnosti. Súčasne sa zmenili funkcionárske kádre. Najznámejší predstavitelia emigrovali, odišli do ústrania, alebo sa ocitli vo väzniciach. Z komunistov to boli V. Široký, K. Šmidke, Š. Major, V. Clementis, F. Zupka, zo sociálnych demokratov I. Dérer, I. Markovič, J. Bečko, J. Čaplovič a iní. Na ich miesta prichádzali príslušníci mladšej generácie, menej zaťažení politickými a ideologickými spormi.

Plánované pohltenie

V medzivojnovom období KSČ na Slovensku mala väčší vplyv ako sociálnodemokratická strana, ale rozdiely sa postupne zmenšovali. O ich politickom vplyve počas vojny možno usudzovať iba na základe indícií. Viaceré fakty nasvedčujú, že vplyv KSS mal vzrastajúci trend. Vojna zradikalizovala spoločnosť, čo objektívne nahrávalo KSS. Ešte väčšiu úlohu zohrala rastúca prestíž Sovietskeho zväzu a perspektíva oslobodenia Slovenska Červenou armádou. KSS bola ideovo i organizačne spätá s Moskvou. Tu sa nachádzala Komunistická internacionála až do svojho rozpustenia v roku 1943 i zahraničné vedenie KSČ. Kým komunisti mali jednotnú líniu, sociálni demokrati boli roztrieštení. Vekovo mladší členovia a funkcionári sa zapojili do ilegálnej činnosti KSS alebo spolupracovali s komunistami (F. Komzala, A. Rašla, J. Hojč atď.). Iní sa organizovali v ilegálnych sociálnodemokratických bunkách, pôsobili v občianskych odbojových skupinách a orientovali sa na E. Beneša.

Vo všetkých krajinách, ktoré sa po skončení vojny ocitli v sovietskej sfére vplyvu, boli sociálni demokrati a socialisti skôr či neskôr pohltení komunistickými stranami alebo iným spôsobom vyradení z politického života. Približne od polovice roku 1947 vzrástla nedôvera voči sociálnym demokratom tak zo strany jednotlivých komunistických strán, ako aj Kremľa. Prípad Slovenska bol však iný. Stalo sa prvou krajinou, kde sa uskutočnila fúzia obidvoch strán už v roku 1944, teda v čase, keď Sovietsky zväz z taktických dôvodov ešte toleroval sociálnodemokratické, ale aj nesocialistické strany. Rovnako moskovské vedenie KSČ nenaliehalo na slovenských komunistov, aby sa obidve strany organizačne zjednotili. Pokiaľ ide o české krajiny, K. Gottwald vtedy presadzoval myšlienku socialistického bloku, spoluprácu komunistov, sociálnych demokratov a národných socialistov. Ich zjednotenie odmietal ako predčasné.

Iný priebeh na Slovensku

Príčiny utvorenia jednej ľavicovej strany na Slovensku treba hľadať v domácich pomeroch. Rozhodujúce boli dve. Idea prekonania rozkolu v robotníckom hnutí prostredníctvom organizačného zjednotenia sociálnodemokratickej a komunistickej strany mala v radoch sociálnych demokratov veľa prívržencov z rôznych dôvodov. Nachádzame ju vo viacerých dokumentoch, okrem iného aj v rezolúcii z porady predstaviteľov sociálnodemokratickej strany na strednom Slovensku, konanej v Banskej Bystrici v júli 1943. Iniciátormi boli predovšetkým sociálni demokrati, ktorí už pôsobili v ilegálnych komunistických organizáciách a sociálni demokrati zo stredného Slovenska, kde vedúcou osobnosťou bol D. Ertl. Druhá príčina korenila v predstavách V. ilegálneho vedenia KSS (K. Šmidke, G. Husák, L. Novomeský) o revolučných premenách na Slovensku. V jeho správe zo 7. júla 1944, ktorú Šmidke priniesol do Moskvy Gottwaldovi, sa hovorilo o úzkej spolupráci komunistov a sociálnych demokratov počas vojny a o zámere organizačne zjednotiť tieto strany hneď po skončení vojny. Na vysvetlenie dodajme, že pojem skončenia vojny na Slovensku má tu inú dimenziu, ako sa nám javí dnes. Vychádzalo sa totiž z optimálneho variantu, počas ktorého sa povstalci mali spojiť s Červenou armádou, a tým vlastne povstanie malo splynúť s úplným a definitívnym oslobodením Slovenska. Tento variant sa však nerealizoval a s prípravou zlúčenia obidvoch strán sa fakticky začalo hneď po vypuknutí SNP. Vedenie KSS kalkulovalo s rýchlym riešením mocenskej otázky prostredníctvom zvolania zjazdu národných výborov. Išlo mu o to, aby komunisti získali dominantné postavenie v nových mocenských orgánoch skôr, ako sa z občianskych odbojových skupín sformuje nový politický subjekt. Na rozšírenie politického vplyvu a upevnenie mocenských pozícií vedenie KSS potrebovalo zjednotenie ľavice na komunistickej platforme.

Otázka zjednotenia obidvoch strán sa verejnosti prvýkrát prezentovala vo vyhlásení KSS z 2. septembra 1944. O niekoľko dní sa začali konkrétne prípravy. Sociálni demokrati na povstaleckom území už nezakladali vlastné organizácie a orgány, ale vstupovali do KSS, resp. žiadali budovať jednotnú stranu. V predvečer zjednocovacieho zjazdu 16. septembra 1944 sa uskutočnili osobitné zasadania delegátov KSS a sociálnej demokracie. Delegáti obidvoch strán súhlasili so zjednotením, iba niekoľko sociálnych demokratov malo výhrady. Samotný zjazd sa konal v Národnom dome v Banskej Bystrici 17. septembra za účasti okolo 700 delegátov. Mal manifestačný charakter. Pre vojnové pomery a okupáciu väčšej časti Slovenska vojskami wehrmachtu, neboli na ňom zastúpené organizácie zo všetkých okresov. Za KSS predniesol hlavný referát Šmidke, za sociálnych demokratov Ertl. Zjazd prijal rezolúciu, v ktorej sa proklamovali socialistické ciele, schválil dočasné organizačné smernice a zvolil vedúce orgány strany. Za predsedu KSS bol zvolený K. Šmidke, za podpredsedov G. Husák a J. Čech.

Na jednej ideologickej platforme

Zlúčenie sa uskutočnilo na komunistickej ideologickej platforme. "Nová" strana nebola syntézou dvoch prúdov v robotníckom hnutí. Od predchádzajúcej KSS sa ničím neodlišovala, ani názvom. Nebolo to zjednotenie dvoch ľavicových subjektov, ale "prevtelenie" sociálnej demokracie do KSS. Sociálni demokrati sa zriekli svojej minulosti. V orgánoch strany nemali primerané zastúpenie. Aj keď sa zjednotením nedosiahli pôvodné zámery vedenia KSS, cesta ku komunistickému monopolu moci sa uľahčila a alternatíva sociálnodemokratickej ľavicovej politiky vylúčila. Tí sociálni demokrati, ktorí nesúhlasili so zjednotením, začiatkom roka 1946 obnovili sociálnu demokraciu na Slovensku v podobe Strany práce. Táto v politicky polarizovanej spoločnosti nenašla dostatok priaznivcov a v parlamentných voľbách 1946 utrpela fiasko. Získala iba 3,1% hlasov. Väčšina bývalých sociálnych demokratov po vzniku Strany práce neopustila KSS. Niekoľko mesiacov po februárovom prevrate 1948 aj táto ministrana musela zaniknúť, aby nezostala ani stopa po sociáldemokratizme.

Autor je pracovník Historického ústavu SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984