Demokratizácia býva efektívnejšia

Srbsko sa otriasa pod vlnou demonštrácií namierených proti prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Opozícia, v ktorej o sebe dávajú vedieť najmä sociálni demokrati, žiada jeho odstúpenie a predčasné voľby. Tie by mali viesť k demokratizácii Srbska, založenej na univerzálnych hodnotách vyspelej Európy.
Počet zobrazení: 1072

Srbsko sa otriasa pod vlnou demonštrácií namierených proti prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Opozícia, v ktorej o sebe dávajú vedieť najmä sociálni demokrati, žiada jeho odstúpenie a predčasné voľby. Tie by mali viesť k demokratizácii Srbska, založenej na univerzálnych hodnotách vyspelej Európy.

Súčasné protesty sú druhým dejstvom vojnovej drámy. Tie, na čele ktorých stál pred vyše dvoma rokmi Vuk Draškovič, boli záležitosťou belehradských študentov. Terajšie sa rozšírili na celú krajinu a na námestiach sú všetky vekové kategórie. Navyše je jasné, že taká rozsiahla kampaň si vyžaduje značné finančné prostriedky, ktoré zdecimovaná opozícia nemá. Radikálne opozičné hnutie teda iba čiastočne vyvolal prudký hospodársky a sociálny úpadok, ktorý už niekoľko rokov sprevádza vládnutie Miloševičových socialistov. Katalyzátorom sa nepochybne stal politický záujem Západu, realizovaný najskôr bombardovaním a teraz financovaním i logistickou podporou protestov.

Nesprávne rozhodnutie

Srbsko je dnes živou učebnicou nových medzinárodných vzťahov. Ochrana základných ľudských a občianskych práv sa v nej stáva internacionálnou záležitosťou, ich porušovanie viac nebude chrániť štátna suverenita. Genocída štátu proti istej skupine svojich občanov naozaj nesmie ostať bez reakcie svetovej verejnosti, hoci násilie je v médiách (najmä elektronických) tak bežnou záležitosťou, že ľudia z "vyspelého sveta" už stratili citlivosť a prestávajú vnímať rozdiel medzi zabíjaním v akčnom seriáli a vraždením vo vojne. Ak im je z toho zle, prepnú na iný kanál a rozplačú sa nad neprajným osudom Esmeraldy alebo dojímavou láskou Bobyho a Pamely Ewingovcov.

Rozhodnutie bombardovať však určite nebolo správne. Aspoň nie z hľadiska niekoľkoročného vývoja v Juhoslávii. Európa je malý kontinent, po páde železnej opony sa dianie v jednej jej časti veľmi rýchlo prejaví na opačnej. Dvojnásobne to platí o nestabilite akéhokoľvek druhu: regionálne, ekonomické, sociálne či ekologické ohrozenie spúšťa do pohybu tisíce, ba i desaťtisíce utečencov, ktorí ihneď vedia, kam ísť. Slobode prenosu informácií a pohybu ľudí vo svete napredujúcej globalizácie nemožno zabrániť, resp. ak sa to dá, tak za veľmi vysokú cenu. Naozaj fungujúci izolacionizmus je pre európske štáty pridrahý, preto sa novou poučkou medzinárodných vzťahov stáva prevencia, predchádzanie takýmto "nepríjemnostiam". Udržanie stability vo vlastnej krajine je stále viac závislé na stabilite v druhej.

Európska medzinárodná politika však musela k tomuto záveru prísť za vysokú cenu. Nezaplatiteľnou sú najmä ľudské životy na Balkáne. Zatiaľ čo sa EÚ venovala vybalansovaniu národných rozpočtov, vytvoreniu menovej únie so všetkým, čo k nej patrí, a v poslednej fáze reštrukturalizácii svojich inštitúcií, na juhovýchode starého kontinentu sa odohrávala tragédia, ktorá po čase nevyhnutne začala ohrozovať stabilitu samotnej Únie. Tisíce Srbov, Albáncov, Bosniakov prúdili do Talianska, Nemecka a ďalších krajín. To si vyžiadalo stále viac peňazí na starostlivosť o nich, ale aj boj proti mafiám, ktoré promptne vytvárali. A ich "úspech" povzbudzoval ďalších utečencov. Najmä ak doma bolo horšie a horšie, vzájomnému vyvražďovaniu nebolo konca-kraja.

Riešia dôsledky, a nie príčiny

Až vtedy začali európski politici chápať nové ohrozenia vnútornej stability štátov. Prvým dôkazom bola intervencia v Bosne, doposiaľ posledným bombardovanie Srbska. Skutočným dlhodobým riešením však nie je ani podpora utečencov, ani vojenský zásah v nestabilných oblastiach. Genocída v Kosove predsa nebola príčinou, ale dôsledkom. Dôsledkom nedemokratickej politiky Slobodana Miloševiča, používania autoritatívnych až totalitných metód vládnutia, obmedzovania slobody informácií a ďalších občianskych slobôd. Lenže lietadlá NATO nedokázali príčiny odstrániť, lebo Miloševič a jeho Socialistická strana v Srbsku a vlastne v celej Juhoslávii vládne naďalej.

Je prekvapujúce, že metódy boja proti týmto ohrozeniam demokracie a teda potenciálnym - ba ako sa ukázalo aj reálnym - zdrojom nestability dokázala EÚ použiť na Slovensku, no v Juhoslávii nie.

Ide predovšetkým o podporu občianskych združení, nadácií, vzdelávacích programov a výmenných pobytov najmä pre mládež, zameraných na výchovu k modernému demokratickému občianstvu a podporujúcich samosprávu. Ale aj o fondy na podporu súkromného podnikania. Mečiarova vláda im predsa tiež nepriala a hľadala rozličné prekážky. Výsledok vlaňajších volieb však svedčí o efektivite takéhoto prístupu. Dôkazom je napokon súčasné dianie v Srbsku.

Európa je dnes už navzájom tesno prepojená, aby sa jedna krajina alebo malá skupina štátov mohla hrať na vlastnom piesočku. Užšia či širšia kooperácia a integrácia do zoskupení s aspoň niektorými spoločnými hodnotami a pravidlami je jedinou zárukou skutočnej stability a dlhodobého rozvoja pre celý kontinent. Preto treba investovať do vštepovania týchto hodnôt a pravidiel tam, kde je ich nedostatok. Je to rozhodne lacnejšie a humánnejšie.

Autor je hovorca SDĽ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984