Možno druhý diel štiepenia
Ten prvý sa udial v KDH v roku 1992, keď sa z neho oddelila početná skupina tzv. národne orientovaných členov a pod vedením Jána Klepáča vytvorila Slovenské kresťanskodemokratické hnutie, neskôr premenované na Kresťanskosociálnu úniu. Jej hrobárom, keď Klepáč túto ministranu opustil, sa po niekoľkých rokoch márneho hľadania pozície v politickom živote stal súčasný podpredseda a poslanec SNS Viliam Oberhauser.
Podpredseda KDH Pavol Hrušovský a ostaní z verchušky kresťanských demokratov sa v súvislosti s tzv. Prešovskou výzvou zatiaľ bránia analógii s rokom 1992. Nepresvedčivo tvrdia, že vlastne jej signatárov ani poriadne nepoznajú a už vôbec nevedia, o čo im ide. Iba tak na okraj: Pod výzvu sa podpísalo 69 ľudí z KDH a SDK, ktorí sa stále hlásia ku kresťanskodemokratickým hodnotám. Pritom sú medzi nimi primátori, starostovia, súčasní i bývalí poslanci NR SR, dokonca aj novovymenovaný minister Jozef Macejko. To je ten dzurindovec, za ktorého sa podľa slov lídra KDH Jána Čarnogurského toto hnutie nezaručilo. Inými slovami nebol schválený straníckymi orgánmi. Mystifikovanie verejnosti o nepoznaní signatárov výzvy a ich cieľov vedením KDH je určené len pre tých menej informovaných. Ostatní vedia, že ide o mimoriadne nebezpečný krok pre celistvosť hnutia, najmä preto, lebo sa výzva zrodila v regióne Prešova, kde majú kresťanskí demokrati už od svojho vzniku veľmi silné pozície v rámci Slovenska. Ak dokonca nie najsilnejšie. Tento región úspešne odolával snahám mečiarovcov výrazne sa v ňom etablovať a pravidelne ich porážal. Dospelo to až tak, že Vladimír Mečiar po vlaňajšej porážke HZDS v parlamentných voľbách vyčistil prešovskú ústredňu hnutia dokonale, že tam neostal kameň na kameni. Predovšetkým bol "odídený" jej šéf, exposlanec Igor Urban. Šéf kresťanských demokratov v tomto kraji, tiež bývalý poslanec Jozef Polačko bol vtedy malým bohom.
Dnes je z neho dzurindovec, čo neskrýval ani na aprílovom sneme KDH v Liptove. Aj preto by vedenie hnutia malo túto výzvu brať veľmi vážne už teraz, hoci oficiálne stanovisko chce prezentovať až na zasadaní rady 11. septembra. Tam pravdepodobne prídu viacerí signatári výzvy, ktorí ešte nie sú členmi KDH, ale zrejme si obnovia dvojité členstvo. Na Žabotovej ulici v Bratislave sa teda bude iskriť. Dá sa predpokladať, že tento ututlaný súboj z Liptovského Mikuláša napokon vyústi do mimoriadneho snemu. Na ňom sa rozhodne nielen o osude KDH, ale aj o budúcnosti SDK. Na ňom sa zvedie i konečný súboj o budúcnosť kresťanskej demokracie na Slovensku.
Už teraz možno povedať, že pôjde o vyriešenie pretrvávajúcich sporov medzi čarnogurskovcami a dzurindovcami, presnejšie o ďalšie fungovanie KDH ako strany v terajšom konzervatívnom vydaní, alebo o jeho premenu na ľudovú a liberálnejšiu podobu, ktorá by mu zaručovala nielen obligátnych desať percent voličských hlasov. Tento proces už bol kresťanskodemokratickej verejnosti ohlasený dávnejšie, iba sa zastavil. Mikuláš Dzurinda a Ivan Šimko, ktorí si obnovujú členstvo v KDH, dospeli k poznaniu, že zápas o kresťanskú demokraciu, ktorou sú oddojčení, a napokon i o SDK, môžu vybojovať iba na pôde tohto hnutia. A tým je jeho mimoriadny snem.
Autor je politickým komentátorom denníka Práca
