SNP a štát

V súčasnosti je možné viditeľne pozorovať pri publicistickej a politickej interpretácii Povstania akési dve tendencie. Na jednej strane sa pomerne cudne hovorí o tom, že jeho politický, národný a štátoprávny, teda celý odbojový program smeroval k obnoveniu československej štátnosti. Na strane druhej sa tvrdí, že udalosti z augusta roku 1944 likvidovali slovenský štát, ktoré mu zabránili prejsť do povojnovej Európy.
Počet zobrazení: 1744

V súčasnosti je možné viditeľne pozorovať pri publicistickej a politickej interpretácii Povstania akési dve tendencie. Na jednej strane sa pomerne cudne hovorí o tom, že jeho politický, národný a štátoprávny, teda celý odbojový program smeroval k obnoveniu československej štátnosti. Na strane druhej sa tvrdí, že udalosti z augusta roku 1944 likvidovali slovenský štát, ktoré mu zabránili prejsť do povojnovej Európy.

Zástancovia tejto konštrukcie dokonca tvrdia, že Povstanie sa snažilo zlikvidovať myšlienku slovenskej štátnosti vôbec. Toto je vari najobľúbenejší "šláger? odporcov a kritikov Povstania, ktorí nie sú prístupní žiadnym argumentom, historickým faktom či logickým úvahám.

Vzťah vojnového slovenského štátu a nacistického Nemecka

Ako to teda vlastne bolo so vzťahom Povstania k vtedajšiemu slovenskému štátu? Odpoveď na túto otázku treba hľadať v udalostiach, ktoré sa odohrali o nejakých päť-šesť rokov skôr. Slovenský štát totiž v marci 1939 nevznikol ako nejaké logické vyústenie predchádzajúcich politických zápasov, ale ako vedľajší produkt nacistickej agresie voči Česko-Slovensku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť takmer neznámy prejav prezidenta J. Tisu (na politickej škole Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Trenčíne v novembri 1942), v ktorom na okraj vzniku slovenského štátu prekvapujúco poznamenal, negujúc tak mnohé vlastné propagandistické účelové hodnotenia: "Nepopierame, za bývalej Česko-Slovenskej republiky nikdy Slováci o štátnej samostatnosti nehovorili, ani za ňu nebojovali. V minulosti bol poctivý Slovák ten, ktorý za samostatný slovenský štát nepracoval, lebo každý by bol presvedčený, že by takto národ prišiel do nešťastia. Nefalšujme históriu, pridržiavajme sa pravdy. Za samostatný slovenský štát bojovali v minulosti len janičiari a zradcovia, a tých sme všetci odsudzovali.? Podobným spôsobom na jar roku 1941 vzniklo Chorvátsko - tiež ako sprievodný produkt nemeckého útoku na Juhosláviu. Oba spomínané štáty mohli perspektívne existovať len v tom prípade, ak by ich tvorca, nacistické Nemecko, vyhralo vojnu. Táto eventualita bola však stále väčšou ilúziou. Horšie je, že uvedomenie si zviazanosti štátu s Treťou ríšou nedovoľovalo jeho najvyšším predstaviteľom, aby sa aspoň pokúsili odpútať od stále nepríjemnejšieho spojenectva s tvorcom a protektorom satelitného štátu. Pokiaľ takéto pokusy predsa len v náznakoch existovali, tak nacisti ich ľahko zlikvidovali. Od jesene 1944 akékoľvek náznaky vládneho establishmentu o vlastné riešenie prehlbujúcej sa krízy úplne prestávajú. Šíri sa program úplnej politickej i občianskej pasivity, akéhosi osudového fetišizmu, lebo ako hlásal tlačový orgán vládnucej HSĽS denník Slovák v lete 1944, "len tak prejdeme cez najnebezpečnejší úsek tejto vojny. Prežívame najosudovejšie chvíle. Dnes je najlepšie pokračovať v tom, čo sa zaviedlo a uplatnilo a nerozmýšľať o novotách. Chorobou dneška je plané politizovanie. V politike a vojne nemožno predvídať, čo sa stane. To najnemožnejšie sa stáva možným a možné nemožným?. V danej situácii to bola úplne bezvýchodisková a v konečnom dôsledku pre Slovensko tragická situácia; a tú práve riešilo Povstanie so svojím politickým programom i vojenskými akciami.

Nacistické plány so Slovenskom

Ďalšou málo skúmanou a dobovými i súčasnými odporcami Povstania úplne obchádzanou otázkou je, aký osud by čakal slovenský štát, resp. slovenský národ, po eventuálnom víťazstve hitlerovského Nemecka vo vojne. Z dobových (zväčša prísne tajných) dokumentov vyplýva, že by to bola veľmi chmúrna perspektíva. Nevedno, či najvyšší predstavitelia vojnového slovenského štátu čítali alebo aspoň poznali Hitlerov Mein Kampf, resp. iné politiologické či "teoretické? práce nacistických ideológov, v ktorých sa celkom nezakryte hovorilo o budúcom postavení a osude slovanských národov, nevraviac už o prípadnej existencii ich štátov. Buď tieto hrozivé tézy nepoznali či nechceli poznať, alebo svoje pochybnosti zaháňali frázami o tom, že vec slovenského štátu a národa je "srdcovou záležitosťou? vodcu nemeckej ríše, resp. primitívnymi vyhláseniami o "zabezpečenej nadhodnote slovenskej rasy?, ako to palcovými titulkami oznamovali na jeseň 1941 nástenné Ľudové noviny vydávané Úradom propagandy. Z dobových historických dokumentov najmä nemeckej proveniencie je veľmi zreteľne vidno, že nacisti mali veľmi pragmatické predstavy o politickej a propagandistickej využiteľnosti slovenského štátu. Ešte dva-tri mesiace po jeho vytvorení ho považovali za vhodný výmenný "územný tovar? pri svojich rokovaniach s Poľskom, resp. s Maďarskom. Celkom vážne sa kalkulovalo aj s jeho vojenským obsadením a s vytvorením nejakej tunajšej formy protektorátu. V lete 1939 nacisti prisúdili svojmu satelitu podobu "vzorového štátu?, ktorý mal ukázať malým národom v strednej, resp. juhovýchodnej Európe výhody kolaborácie s "veľkým spojencom? i produktívnosť tzv. politiky menšieho zla.

Už na jar 1940 však prvý nemecký vyslanec v Bratislave H. Bernard v dôvernej diplomatickej pošte do Berlína konštatoval, že vizitka Slovenska ako vzorového štátu má svoje "časové medze podľa vývoja situácie v Európe?. Nemeckí predstavitelia to pripomenuli vedúcim činiteľom slovenského štátu veľmi drsne, nediplomaticky aj počas už spomínaných salzburských rokovaní i niekoľkokrát neskôr.

V tejto súvislosti priam varovne či šokujúco pôsobí dokument zo začiatku roka 1943, ktorý sa zrodil na svetových frontoch. (Je zaujímavé, že dokument, ktorý už v roku 1965 zverejnil historik V. Prečan, je napriek svojej výraznej výpovednej hodnote slovenskej verejnosti málo známy). Ide o situačnú správu o Slovensku, ktorú vypracoval SS "Oberststurmbannführer? V. Nageler, nemecký poradca pri Hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy na Slovensku. V rozsiahlom dokumente sa okrem iného celkom otvorene hovorí aj o povojnovom osude slovenského národa, resp. štátu v novom európskom poriadku, ktorý nacisti chceli nastoliť po víťaznej vojne. V prvom rade sa konštatuje, že "Slovensko patrí bezprostredne do nemeckého životného priestoru?. Z tejto axiómy sa logicky odvíjali ďalšie plány a ciele nacistickej politiky na Slovensku: "Slováci sú dnes národne uvedomelí, máme do činenia s vyslovenými nacionalistami... Z týchto úvah vyplýva, že presídlenie vo väčšom meradle nie je potrebné, naopak, vyvolalo by to ťažko prekonateľný odpor. Naproti tomu, sú tu všetky predpoklady pre asimiláciu. Pritom však treba zdôrazniť, že nemôže ísť o asimiláciu naraz a za krátky čas. Tento proces, ktorého prvá fáza sa už odohráva, zavŕši sa až po niekoľkých generáciách. Popri tom by bolo potrebné odstrániť rasovo nežiadúce a rušivé živly a potichu ich vysídliť?.

Autor tejto správy, ktorá určite nebola jedinou nacistickou úvahou o zapĺňaní nemeckého životného priestoru na Slovensku, v jej ďalších častiach ešte rozvíja asimilačné metódy vedúce k vyššie naznačenému cieľu. Aj z tohto pohľadu obviňovať Slovenské národné povstanie z protislovenských, protinárodných pohnútok je absurdné. Práve tak je nezmyslom tvrdiť, že nebyť Povstania, vtedajší slovenský štát by sa bol zachoval aj v povojnovej Európe. Veď jedným z cieľov mocností antihitlerovskej koalície, ktorým, mimochodom, Slovenská republika vypovedala vojnu, bolo obnovenie ČSR. Povstanie bolo namierené v prvom rade proti nacistickej okupácii, kde malo mať Slovensko rovnoprávne postavenie. Bolo súčasne aj prihlásením sa k obnovujúcemu sa česko-slovenskému štátu, no aj proti domácim kolaborantom. Inou vecou už je, že jeho cieľ sa po roku 1945 dôsledne nenaplnil a po roku 1948 sa v rámci novej totality dokonca devalvoval.

Autor je pracovníkom Historického ústavu SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984