Reklama

Nástrahy trojstupňovej autonómie

"Vojvodinskí Maďari si želajú autonómiu," informoval v polovici júla maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi svojho hosťa. Na dôvažok mu ukázal koncept "demokratickej, umiernenej a rozvážnej autonómie", ktorý vypracovali príslušníci tejto menšiny. Hosťom nebol nikto iný ako americký minister obrany William Cohen.
Počet zobrazení: 255

"Vojvodinskí Maďari si želajú autonómiu," informoval v polovici júla maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi svojho hosťa. Na dôvažok mu ukázal koncept "demokratickej, umiernenej a rozvážnej autonómie", ktorý vypracovali príslušníci tejto menšiny. Hosťom nebol nikto iný ako americký minister obrany William Cohen.

Odvtedy čoraz častejšie počuť z úst elitných budapeštianskych politikov slová o autonómii Vojvodiny ako "jednej zo základných podmienok demokratizácie Srbska". Plán do povedomia svetovej verejnosti prenikol najmä na sarajevskom summite o Pakte stability pre Balkán, kde v záplave fráz a nekonkrétnych sľubov slová premiéra Orbána o budúcnosti Vojvodiny boli ozajstným lákadlom pre novinárov. Že pritom nejde iba o chvíľkovú, jednorazovú iniciatívu potvrdili samotní vojvodinskí Maďari, ktorí 20. augusta v Subotici založili 54-člennú dočasnú Národnú radu, ktorá by mala s Belehradom rokovať o budúcom štatúte 350-tisícovej menšiny v Srbsku a Juhoslávii.

Otázka Vojvodiny

Koncept trojstupňovej autonómie vojvodinských Maďarov predvída pre Vojvodinu autonómiu podobnú tej z roku 1974. Severosrbská provincia by mala Ústavu, dvojkomorový parlament, Ústavný súd, prokuratúru. Návrh počíta aj s funkciou ombudsmana pre národnostné menšiny.

Samotná požiadavka väčšej autonómie pre Vojvodinu nie je nová. V obehu je už celé desaťročie, v podstate od tzv. jogurtovej revolúcie koncom osemdesiatych rokov (demonštranti za jednotné Srbsko pred budovou novosadskej skupštiny hádzali jogurt), kedy sa obrovská väčšina kompetencií vojvodinského parlamentu presunula na Belehrad. Zástancovia väčšej autonómie Vojvodiny, medzi ktorými sú aj Srbi, sa odvolávajú na dlhú históriu autonómie provincie, ktorá siaha ešte do Rakúsko-Uhorska. Zaujímavé je, že vzhľadom na tieto kultúrno-historické špecifiká v prvej Ústave Titovej Juhoslávie mala Vojvodina vyšší stupeň samostatnosti ako Kosovo. Ďalší argument, ktorý tzv. "autonomaši" často používajú je ekonomický: Vojvodina ako najbohatšia oblasť Srbska dopláca na centralizáciu. A nakoniec je tu paralela s Kosovom, keďže obe provincie pred rozpadom Titovej Juhoslávie mali rovnaký štatút. Zdá sa preto logické, že by ich mohli mať aj teraz. Na rozdiel od Kosova je však málo pravdepodobné, že by dnes, najmä po srbských utečeneckých vlnách z Bosny a Chorvátska, väčšina obyvateľov Vojvodiny súhlasila so zmenou status quo.

Územná autonómia

V takomto kontexte by sa požiadavka predstaviteľo 350 tisíc Maďarov (17 percent) mohla vnímať ako jeden z príspevkov do vnútornej debaty o ďalšej budúcnosti Vojvodiny v rámci Srbska a Juhoslávie. Ibaže v platforme vojvodinských Maďarov sú aj ďalšie dva stupne. Žiadosť o územnú a personálnu autonómiu. Národná rada Maďarov by tak spravovala oblasti života, ktoré majú vplyv na život tejto menšiny (kultúra, školstvo, médiá), na územiach, kde Maďari vytvárajú väčšinu obyvateľstva. Určovala by napríklad učebné osnovy pre maďarských žiakov. Účasť v rade by pritom mali rezervovanú aj predstavitelia ďalších menšín. Z hľadiska medzinárodných menšinových noriem a odporúčaní ide v každom prípade o nadštandardné riešenie. Jeho presadenie by bolo precedensom, ktorý by sa mohol stať zdrojom napätia vo viacerých častiach Európy.

Takže, keď premiér Orbán hovorí o autonómii Vojvodiny ako predpoklade demokratizácie Srbska, má v prvom rade na mysli územnú a personálnu autonómiu tamojších Maďarov. No, na rozdiel od otázky autonómie Vojvodiny, ktorá má aké-také kultúrno-historické podklady (hoci je stále vnútornou záležitosťou Srbska), potrebu autonómie maďarského etnika je ťažko zdôvodniť. Veď v Srbsku sa v súčasnosti výučba v maďarčine na základných školách vykonáva v 29 občinách (jednotka administratívneho zriadenia), na stredných v 12 občinách a na novosadskej univerzite na piatich fakultách. Ročne sa vydá okolo 40 kníh v maďarskom jazyku a vychádzajú desiatky maďarských titulov periodickej tlače... Navyše, oficiálny Belehrad má k dispozícii síce smutný, ale pravdivý argument: "Maďari tu nežijú horšie ako Srbi." Neobstojí pritom ani vysvetlenie, že Srbi v týchto dňoch vytvorili v Kosove podobné grémium ako je Národná rada Maďarov. Kosovo totiž ešte stále aspoň formálne patrí Srbsku, zatiaľ čo Maďari sú v Juhoslávii menšinou.

Subotický model?

Nie je ťažké odhadnúť, prečo sa otázka vojvodinských Maďarov otvára práve teraz . Srbsko je ekonomicky na dne, belehradský režim medzinárodne izolovaný a strata Kosova ukázala, že v spore so štátom v takomto postavení žiadny cieľ nie je nereálny. Veď Maďari nie sú jediný, ktorí žiadajú väčšie práva, - sandžackí Bosniaci si kladú ešte ambicióznejšie méty.

Z pohľadu Slovenska je však znepokojujúce, že táto požiadavka vôbec existuje. Znamená to, že v Budapešti, lebo iniciatívu vojvodinských Maďarov nemožno vnímať oddelene od materskej krajiny, skryté ciele vždy boli (a budú?), ibaže sa čakala vhodná chvíľa na ich zverejnenie. Tá chvíľa je tu. Ak subotická platforma nakoniec získa medzinárodnú podporu a trojstupňová autonómia sa stane realitou, nikto nemôže zaručiť, že si ju Budapešť nezvolí za modelový príklad riešenia otázky maďarskej menšiny v okolitiých krajinách. A čo príde potom? Ďalšia kríza v Rumunsku, Srbsku či Juhoslávii a ďalšie zvýšenie latky?

Mnohí z vás si určite spomínajú na rok 1996 a "príkladný rumunský model", Vtedy predstavitelia maďarskej menšiny vstúpili do vlády v Bukurešti. Už sa o ňom veľa nehovorí.

Autor je redaktor Hospodárskeho denníka

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama