Prví ľudia na Mesiaci
Pristátie amerických kozmonautov na Mesiaci 16. júla 1969 je najväčším úspechom kozmonautiky v tomto storočí. Hoci kozmické sondy už prekročili hranice našej slnečnej sústavy, Mesiac je zatiaľ jediným nebeským telesom, na ktoré vstúpili ľudia. Dobývanie kozmu však malo aj iný rozmer, bolo súčasťou súperenia medzi dvoma superveľmocami reprezentujúcimi dve protikladné sociálno-ekonomické sústavy. Z dnešného hľadiska bolo prvé veľké americké víťazstvo v kozme predzvesťou porážky celého systému, ktorý viedol a reprezentoval vtedajší Sovietsky zväz.
Prvú umelú družicu našej planéty vyslal do kozmu Sovietsky zväz. Navyše to bolo iba pár dní pred 40. výročím Októbrovej revolúcie. Bol to šok pre celý svet. ZSSR preukázal svoju prevahu spôsobom, o ktorom sa mohli presvedčiť doslova všetci. Istého amerického admirála, ktorý povedal, že sputnik je "iba kus železa", vysmiali predovšetkým jeho krajania. Nebol to "kus železa", ale dôkaz nečakanej technickej úrovne dovtedy zaznávanej krajiny. Po sputniku nasledovalo vystrelenie družice so psom, odfotografovanie odvrátenej strany Mesiaca, tvrdé i mäkké pristátie sondy na Mesiaci a nakoniec obletel Zem prvý sovietsky kozmonaut.
Vtedajšia americká propaganda tieto sovetske úspechy vysvetľovala účasťou nemeckých raketových odborníkov na sovietskom kozmickom programe. Do istej miery to bola pravda, predovšetkým pri konštrukcii sovietskych rakiet boli využité prvky nemeckej V-2, no na americkom kozmickom programe sa zúčastňovali takí význační odborníci, ako bol napríklad Herbert von Braun.
Keď Američania urobili analýzu príčin vtedajšej sovietskej prevahy, zistili, že rozhodujúcich bolo niekoľko faktorov. Nezanedbateľnú úlohu hrala úroveň sovietskeho vysokého školstva, najmä technického, a potom schopnosť sústrediť sily a prostriedky do určenej oblasti, čo je charakteristickým znakom centrálne riadených ekonomík. Američania tiež začali venovať zvýšenú pozornosť výuke ruštiny a sledovaniu sovietskych vedeckých prác. Americký prezident nakoniec vytýčil úlohu, že do konca 60. rokov musia americkí kozmonauti pristáť na Mesiaci.
Súperenie dvoch sústav
Podľa niektorých svedectiev J. V. Stalin, keď vyhonotil výsledky kórejskej vojny ako úspech, plánoval mohutný vojenský útok na západnú Európu. Američanom sa síce počas druhej svetovej vojny podarilo vyvinúť a vyrobiť atómové zbrane, no tie mal Sovietsky zväz k dispozícii už niekoľko rokov po vojne a v konvenčnej výzbroji mal nepopierateľnú prevahu. Ťarchu príprav na budúcu vojnu museli niesť aj krajiny vo sfére sovietskeho vplyvu, aj zbrojovky na Slovensku sú vlastne dedičstvom tohto obdobia.
Po Stalinovej smrti však nové sovietske vedenie prišlo k záveru, že takáto vojna by bola rizikom, aj keby ju Sovietsky zväz vyhral. Jeho vtedajšie sily stačili iba na kontrolu a ovládanie stredovýchodnej Európy. Nový líder Nikita Chruščov prichádza potom s heslom "Dobehnúť a predbehnúť!" Neuvedomil si krajné nebezpečenstvo takéhoto prístupu. Západná životná úroveň bola lákadlom pre všetky vrstvy obyvateľstva sovietskej sféry, pričom týmto spôsobom sa táto pre systém nebezpečná túžba vlastne zlegalizovala. Úroveň na Západe sa stala nielen snom, ale cieľom, ktorý systém mohol, ale aj mal dosiahnuť. Kozmický výskum sa mal stať jedným z indikátorov tejto súťaže.
Lenže aj v kozmickom súťažení bolo jasné, kto bude, skôr či neskôr, víťazom. Spomínané výhody na strane Sovietskeho zväzu boli relatívne a dočasné. Naviac, Stalin po druhej svetovej vojne začal veľkú kampaň proti "kozmopolitizmu". Prejavy údajného kozmopolitizmu sa prenasledovali nielen v umení, ale aj vo vede. Sovietska veda mala byť automaticky najlepšia, ak mal niekto iný názor, bol obvinený z "lokajstva" pred Západom. To však ešte nestačilo.
Kybernetika, kvantová fyzika, genetika boli vyhlásené za "buržoázne pavedy". Pred ideologickými útokmi sa ako-tak vedeli obrániť iba atómoví fyzici, iné vedné odbory boli doslova zdecimované. Americké zaostávanie v oblasti kozmického výskumu bolo teda dočasné. Hlavným problémom bolo získať mimoriadne veľké prostriedky (rádovo miliardy dolárov) na výskum a vytvoriť koordinačný orgán s príslušnými právomocami (stal sa ním Národný úrad pre aeronautiku a kozmický výskum). Tieto problémy sa podarilo prekonať.
Projekt Apollo
Pristátie ľudí na Mesiaci 16. júla 1969 bolo vyvrcholením programu, ktorý vyhlásil americký prezident Kennedy v roku 1961. Bolo treba vyvinúť dostatočne silnú raketu, použitý bol typ Saturn. Kozmonauti na obežnej dráhe najprv okolo Zeme vyskúšali lunárny modul, potom obleteli Mesiac. Prirodzenú obežnicu našej planéty navštívilo 6 výprav (Apollo 13 pre poruchu mohlo Mesiac iba obletieť), na jej povrch vkročilo 12 kozmonautov (v roku 1972 na Mesiac vkročil americký kozmonaut slovenského pôvodu Cernan). Ako prvý človek na povrch Mesiaca vstúpil Neil Armstrong so slovami: "Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo." Potom ho nasledoval veliteľ modulu E. Aldrin.
Program bezprostredného výskumu Mesiaca sa skončil v roku 1972. Keď sa ukázalo, že Sovietsky zväz v tejto oblasti za USA beznádejne zaostal, prostriedky na kozmický výskum sa výrazne zmenšili. Nové expedície na Mesiac v dohľadnej dobe nik neplánuje. Dalo by sa povedať, že hoci sa výskum kozmu nezastavil, predsa len mu dochádza dych.
Kozmický výskum bol jedným zo znakov vedecko-technickej revolúcie. Niektorí marxistickí teoretici zdôrazňovali, že v Sovietskom zväze sa zavŕšila iba priemyselná revolúcia. Úspešnosť realizácie vedecko-technickej revolúcie v podmienkach východnej Európy si vyžadovala premenu systému. To bola aj jedna z hlavných ideí pokusu o obrodný proces v roku 1968 v Československu. Kým Američanov dokázal sovietsky sputnik vyburcovať, ani pristátie Američanov na Mesiaci nedokázalo primäť brežnevovské vedenie k podobnej reakcii. Na Mesiaci bola pred 30 rokmi vztýčená americká zástava, tá sovietska už na ňom umiestnená nikdy nebude.
