Vízia dlhodobého rozvoja slovenskej ekonomiky
Najvýznamnejších a najprogresívnejších ekonómov z celého sveta poveruje Svetová banka vypracovávaním štúdií, ktoré hodnotia doterajší vývoj v jednotlivých krajinách a prognózujú jeho smery do budúcnosti. Pre svoju kritickosť a otvorenosť sa nie vždy prijímajú so všeobecným súhlasom, naopak, niekedy ich sprevádza ostrá zamietavá reakcia. S takou sa v posledných rokoch stretli dve štúdie o Slovensku.
Prvá veľmi kriticky hodnotila vývoj vysokého ekonomického školstva na Slovensku a jeho nedostatočnú úroveň. Druhá hovorila o korupcii na slovenských vysokých školách, menovite na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorú sa - podľa štúdie - "bez úplatkov ani nedá dostať". Pravda, to len svedčí o tom, že predkladatelia tnú do živého a odhaľujú najaktuálnejšie problémy.
Publikáciu Svetovej banky s názvom Kvalita rastu predstavil prvý viceprezident a hlavný ekonóm Svetovej banky Nicholas H. Stern a viceprezident Inštitútu Svetovej banky Vitod Thomas na zasadaní Medzinárodného menového a finančného výboru ako poradného orgánu Rady guvernérov. Stalo sa tak pri príležitosti výročného zasadnutia Medzinárodneho menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) v septembri t. r. v Prahe. Táto však svojím významom zrejme prekoná iné štúdie. Predstavuje totiž víziu ďalšieho kvalitatívneho rozvoja svetovej ekonomiky, jej filozofiu a základné princípy, z ktorých musia vychádzať všetky krajiny, ak sa chcú zapojiť do najnovších svetových tendencií vývoja. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou.
Dôležité neekonomické faktory Myšlienky, s ktorými publikácia prichádza, sa nezrodili naraz a nie neočakávane. Dozrievali dlhšie najmä v polemikách o trvalo udržateľnom rozvoji. Do istej miery pokračujú práve v tejto dimenzii, a to aj na Slovensku. Novým faktom je, že postupne prerástli do formovania novej kvality rastu a s ňou spojenej novej ekonomiky a jej súčastí, a že sa za jej závery postavili dnes najautoritatívnejšie inštitúcie v svetovej ekonomike - MMF a SB, riadiace jej krvný obeh v podobe menového a finančného systému.
Závery tejto publikácie sú jednoduché, avšak majú zásadný význam. Predovšetkým zdôrazňujú, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) nemôže byť jediným kritériom rastu. Z diskusií, ktoré vydaniu tejto publikácie predchádzali, možno uviesť, že významným pokrokom môže byť dokonca nulový rast, napríklad v prípade, ak sa zabezpečí ekologizácia ekonomiky, úspory, lepšie rozdelenie vytvoreného HDP a najmä jeho vyššia kvalita. Kvalita rastu, ako pripomína uvedená publikácia Svetovej banky, pritom zahŕňa aj podmienky života človeka. Prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, rovnomernosť rozdeľovania statkov, miera globálneho rizika, životné prostredie, demokratická správa verejných vecí a ďalšie atribúty sú tým, čo ovplyvňuje nielen nás samých, ale aj naše okolie.
Ako vidno, poňatie rastu sa tu rozširuje o nové faktory. Zdôrazňuje sa, že neekonomické a osobitne environmentálne faktory dokážu ovplyvňovať rast HDP. Akosi chýba zdôraznenie reality, že rozhodujúcu rozvojovú úlohu majú ekonomické faktory, v reálnom vývoji to však nemusí byť vždy tak. Osobitne s rastom ekonomickej nasýtenosti sa ťažisko rozvoja presúva práve na spomenuté neekonomické faktory.
Máme čo zlepšovať Príkladom toho, akú úlohu môžu zohrávať neekonomické faktory je, že niektoré krajiny môžu zlepšením právneho systému a odstránením korupcie až zdvojnásobiť výšku HDP. Akoby tento návrh vychádzal zo súčasnej slovenskej reality… Žiaľ, v súčasnom slovenskom vývoji je mimoriadne nízky nielen rast HDP, ale aj jeho kvalita je obzvlášť zlá. Vytvorili sa priepastné rozdiely v príjmoch, pričom sa odhaduje, že ich diferenciácia sa za posledných desať rokov prinajmenšom štvornásobne zvýšila a na životné prostredie sa v štátnom rozpočte SR vynakladá len 1,5 percenta HDP, zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi sa v prospech tejto oblasti vynakladalo 3 percentá HDP, ako je to v súčasnosti v členských krajinách EÚ. Nehovoriac už o pretrvávajúcej absencii právnych istôt.
Uvedené slová nasvedčujú tomu, že proces transformácie na Slovensku je ešte veľmi vzdialený od svojho zakončenia. Napokon, to isté konštatoval aj Medzinárodný menový a finančný výbor v Prahe o celej východnej Európe. Žiada sa doplniť, že na Slovensku sa niektoré parametre kvality rastu v poslednom období podstatne zhoršili.
Autor (1932) je ekonóm
