Nájsť a nahradiť
Objavenie sa Smeru na scéne vyvolalo tichú zlosť vo všetkých parlamentných stranách. Robert Fico totiž berie všetkým, berie im to spôsobom, ktorí nepovažujú za férový a berie im to práve vtedy, keď to potrebujú najviac. Blížime sa predsa k polovici volebného obdobia a vtedy preferencie vládnych strán klesajú na minimum už zo samotnej logiky veci. U nás navyše klesajú aj v dôsledku trápností, ktoré si koalícia spôsobuje sama.
Oporu potrebuje aj opozícia, pretože práve teraz musí demonštrovať svoju silu, svoju schopnosť byť alternatívou voči vládnej moci. Fakt je však, že hlavná opozičná strana dokáže verejnosti ponúknuť len jednu tému, jeden problém a to svojho vlastného predsedu. A ako sa ukázalo, s touto témou sa už veľa vody namútiť nedá, hoci uvravení seniori na ministerstve vnútra sa mimoriadne snažia. Niet sa čo čudovať, že za týchto okolností preferencií pribúda iba Smeru a jeho predsedovi, i keď toho zatiaľ veľa neukázal. Veľa však ukazujú reakcie už etablovaných strán na nového kohúta na smetisku. Politici vládnej koalície sa nás usilujú presvedčiť, že Robert Fico je niečo ako Vladimír Mečiar s kultivovanejším spôsobom prejavu. Ich mediálni nahrávači už na svojich počítačoch pravidelne spúšťajú operáciu Ctrl+H (Nájsť a nahradiť) a vo svojich najzlomyseľnejších vetách nahradzujú meno Mečiar menom Fico. K tejto istej operácii však začínajú siahať aj ich protivníci. Veď predseda HZDS si bol po stretnutí s lídrom Smeru načistom: Ide o Dzurindu s kultivovanejšími spôsobmi, vraj tie isté sľuby, tá istá demagógia. A vraj aj koniec bude rovnaký.
Pozoruhodná zhoda. Je však symptomatické, že obidva tábory sú na seba tak mentálne fixované, že každého protivníka si prevádzajú na svojho modelového protivníka. Pre politikov koalície už dávno všetko zlé predstavuje Vladimír Mečiar, pre opozičných poslancov zasa všetko, čo je pre nich zlé, začína nadobúdať črty Mikuláša Dzurindu.
Dnes je zrejmé, že pokiaľ sa kamsi chceme dostať, musíme sa dostať nad tento spor, musíme sa dostať nad mentálny obzor straníckych oligarchií. Smer nie je zatiaľ nič ako reakcia na túto potrebu. Je to málo, vždy je to však lepšie riešenie ako tri stranícke preukazy v jednej peňaženke.
