Koalícia je sama sebe problémom
Slovenskí politici to radi horúce, radi konflikty zostrujú, radi svojho protivníka diabolizujú. Možno ich týmto nakazil jeden, možno je to choroba všetkých a u jedného sa len výraznejšie prejavuje, možno to patrí k povahe politiky ako takej. Povedzme, že ide o tretí prípad, že totiž konfliktnosť patrí k povahe politiky a niet sa teda čo čudovať ostrým slovám, ktoré tak často počujeme na politickej scéne. Ak je to aj tak, aj potom sa však musíme pýtať nielen na to, do akej miery je politik schopný ísť do konfliktu a obstáť v ňom, ale i na to, do akej miery ovláda umenie udržať ho pod kontrolou, nedovoliť, aby sa mu vymkol z rúk.
Rozumní politici by nemali píliť konár, na ktorom sedia, mali by pracovať aj s istou predstavou budúcnosti a nevsádzať na okamžitý a bezprostredný (obyčajne však iluzórny) zisk. V koalícii, ktorá vzišla z volieb predminulého roku sa spojili politické sily, ktoré k sebe príliš nepatria. Dôvody tohto nepravdepodobného spojenia nie je dnes potrebné pripomínať, v každom prípade práve krehkosť tejto koalície by mala pobádať k opatrnosti vo vzťahu k svojim spojencom a zvažovať, či predsa len, v dlhšej časovej perspektíve sa naozaj dokážem zaobísť bez neho.
Na vzájomných hádkach vo vnútri koalície ešte nikto, okrem opozície, „nezarobil“, na nich sa dá len prehrať. Pokles preferencií strán, ktoré sú súčasťou vládnej koalície to len ilustruje. Pochybujem, že by to bolo len dôsledkom úsporných opatrení, zvyšovania cien, rastu cien. Oveľa viac k tomu prispeli malicherné hádky vo vnútri koalície, verejne prezentovaná neochota dohodnúť sa, nekontrolovaný rozpad SDK, rozpad DÚ. „Prípad Košovan“ a spustenie série škandálov, ktorá nás bude znechucovať v nasledujúcich mesiacoch len ilustruje túto situáciu. Dnes už vieme, že problémom pre strany vládnej koalície nie je opozícia. Vládna koalícia je sama sebe problémom. Pri jeho riešení nepomôže moralizovanie, ba preorientovanie energie „morálneho rozhorčenia“, na svojich spojencov vo vnútri koalície je tou najspoľahlivejšou cestou, ako posilniť strany súčasnej opozície.
