Jednostranné výpovede o MS
Redakcia týždenníka SLOVO v čísle 7/2000 oslovením len jednej skupiny "pracovníkov MS", ktorá sa netají snahou odísť z Matice slovenskej (MS) aj so Slovenskou národnou knižnicou (SNK) a Pamätníkom národnej kultúry (PNK), obišla štatutárnych predstaviteľov tak MS, ako aj spomenutých právnických osôb a pracovníkov iného názoru než uvedená skupina. Redakcia zverejnila sériu článkov "O Matici slovenskej", v ktorých sú obsiahnuté mnohé nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje a tvrdenia.
Pán Cabadaj vystihuje skutočnosť, keď píše, že "krajania v diaspórach veľmi pozorne sledujú vývoj v MS, ktorú podstatná časť vníma ako najvýznamnejšiu národnú kultúrnu ustanovizeň". Zamlčuje však prečo "živoria také pracoviská ako Krajanské múzeum, Kabinet dejín výskumu slovenského exilu či Kultúrne a informačné stredisko v New Yorku a Toronte (činnosť posledného menovaného bola nedávno z finančných dôvodov pozastavená)." Načo tajiť pravdu? Nuž, ak sa zamlčí fakt, že Ministerstvo kultúry SR z dôvodu údajnej duplicity odmietlo na tieto (i ďalšie vedecké pracoviská v MS) dať čo len korunu, čitateľ veľmi ľahko môže nadobudnúť z príspevku dojem, že na vine je MS. Áno, "je mimoriadne dôležité, aby sa spomínaná činnosť vykonávala v súčinnosti s adekvátnou legislatívou" - otvorene treba povedať, aby aj MK SR rešpektovalo zákonom (č. 68/97 Z.z.) zverené úlohy MS a prirodzený vzťah MS k Slovákom žijúcim v zahraničí, čo nevylučuje "štátnu gesciu" či kooperáciu a spoluprácu napríklad s Domom zahraničných Slovákov, ak by bola ochota momentálnej "štátnej gescie" brať MS na vedomie.
Jadro problému je však skryté v ďalších článkoch a v tvrdení Ing. Slížovej, že "národná knižnica nie je zriadená štátom...". Pravda je opäť účelovo zamlčaná, veď treba zdôvodniť či ospravedlniť kroky navrhovateľov zákona o knižniciach a o zmenách k doplneniu niektorých zákonov, ktoré pod egidou "konštituovania národnej knižnice Slovenskej republiky" majú viesť k delimitácii všetkých zbierkotvorných pracovísk od MS. Napríklad v Martine by po takomto kroku ostalo z MS len nepodstatné torzo.
Skutočnosťou je, že SNK v MS je zriadená štátom, konkrétne zákonom č. 68/1997 Z. z. o MS, pričom zriaďovaciu listinu v zmysle tohto zákona nevydáva predseda MS sám, ale po dohode s ministrom kultúry SR. Iste, vplyv a kompetencie štátu možno posilniť, nie však metódou "vyliať z vaničky spolu s matičným dieťaťom". Vidieť veľmi ľahko, kto manipuluje s faktami - stačí čo-to zamlčať z dejín (napríklad že SNK v roku 1941 vznikla zásluhou MS a vyvíjala sa v personálnej únii s ňou), či glorifikovať 70. a 80. roky a haniť všetko ostatné (mimochodom, SNK sa vo vnútri MS ucelene sformovala až 1. 1. 1983 a k najmodernejším národným knižniciam v 70. a 80. rokoch patrila nanajvýš časť jej činnosti, najmä slovenská národná bibliografia - o tom, ako jej vtedajší i dnešný riaditeľ čosi viem a som nútený opravovať lacné tvrdenia v uvedených článkoch).
Podľa A. Maťovčíka PNK akoby bol už minulosťou, keď píše, že ho "tvorili" relatívne samostatné zbierkové a vedecké pracoviská... Nechce nič napísať, že podľa návrhu MK SR má byť táto právnická osoba zrušená a záverom hovorí niečo úplne iné, ako obsahuje návrh zákona o knižniciach. Tam totiž o právnej a ekonomickej subjektivite PNK nie je ani stopa. Rozpor pána Maťovčíka je očividný - byť i nebyť v MS. Na jednej strane vyjadruje matičnú spätosť "zbierky SNK a PNK teda tvoria organický celok, a preto ich nemožno trhať či rozbíjať...", ale na druhej strane akoby bolo možné toto všetko oddeliť od MS. Nepravdivé sú tvrdenia, že sa "funkcionári matičného spolkového hnutia o PNK takmer nezaujímali" (myslí sa pritom pravda na funkcionárov MS) - to je ale už téma pre inú kauzu. Do omylu uvádzajú aj čísla o počte pracovníkov v Slovenskom národnom literárnom múzeu. V roku 1994 tam bolo vyše 30 pracovníkov, ale aj s Múzeom A. S. Puškina v Brodzanoch, ktoré je teraz samostatným pracoviskom v rámci PNK. Autor príspevku zabudol pripomenúť inú skutočnosť: v rámci hromadného prepúšťania v roku 1999 muselo z MS odísť 140 zamestnancov. Dôvod? MS v roku 1999 zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť dostala len 56% rozpočtu z roku 1998.
Osobitný v sérii článkov o MS je ten od pána Pareničku s názvom Politika v matičných súvislostiach. Objasnenie niektorých falošných tvrdení si vyžiada väčší priestor, než poskytuje toto tvrdenie. Tvrdenia, ako napríklad "matičná kultúrna misia sa netýkala SDĽ, nehovoriac o KDH, DÚ či DS", sú ničím nepodložené a dajú sa vyvrátiť už samotnou skutočnosťou, že medzi členmi MS sú mnohí členovia a priaznivci napr. i uvedených strán. "Krátkozrakosť a jednosmernosť" sa jasne javí práve z politickej orientácie pisateľov a z vízie prezentovanej pánom Pareničkom, že "z tohto neuváženého a nezodpovedného konania sa musia vyvodiť dôsledky".
V príspevku Ing. Igora Prokopa treba opraviť niekoľko tvrdení: za všetky potrebné korekcie postačí jeden príklad. Nie je pravda, že "pre rok 1999 neboli plánované a možné žiadne investície". Boli plánované - neboli schválené od MK SR počnúc, NR SR končiac. Nakoniec, rozpočtovým opatrením MK SR sa v závere roka podarilo získať aspoň 2 milióny Sk na inováciu hardvéru.
No napriek problémom a nedostatku finančných zdrojov predsa len v tej (podľa autorov článkov) temnote matičných 90. rokov je veľa, i keď zamlčaných prínosov - osobitne v oblasti informačných technológií. Svedčí o tom nielen fungujúci databázový systém SNK v MS, chod dobre vybudovaného systému Slovenskej národnej bibliografie (SNB), či mnoho edičných výstupov, ale aj autormi dobre zamlčané výsledky v iných oblastiach, napr. vybudovanej náročnej a reprezentačnej expozície Slovenského národného literárneho múzea PNK v MS (v 1. budove MS) atď. O výsled ky, žiaľ, scenáristom ani prevažnej väčšine "dobre" vybraných "pracovníkov MS" nemalo ísť a nešlo. Objednávkou bolo zdôvodniť zradu matičného programu a ospravedlniť tak kroky vedúce k rozpadu MS. Nič nové v histórii - stačí porovnať dané články v SLOVE a diskusné príspevky "posledného" výboru MS z 5. apríla 1954. Pisatelia, tak iste ako horlivci v 50. rokoch z vlastnej vôle vojdu histórie a národ na nich určite nezabudne.
Miroslav Bielik, správca Matice slovenskej
