Rastie popularita primárok

Všetko to zapríčinil istý Stephen Bullock v jeden zimný deň v roku 1913, keď zapriahol koňa do drožky a vybral sa zo svojej farmy do Concordu, hlavného mesta štátu New Hampshire, vzdialeného asi sto kilometrov. Tam poslancom Snemovne reprezentantov tohto štátu predložil návrh zákona, ktorý nahrádzal dovtedajšie stranícke zhromaždenia, ako miesto výberu kandidátov na prezidenta, riadnymi voľbami.
Počet zobrazení: 871

Všetko to zapríčinil istý Stephen Bullock v jeden zimný deň v roku 1913, keď zapriahol koňa do drožky a vybral sa zo svojej farmy do Concordu, hlavného mesta štátu New Hampshire, vzdialeného asi sto kilometrov. Tam poslancom Snemovne reprezentantov tohto štátu predložil návrh zákona, ktorý nahrádzal dovtedajšie stranícke zhromaždenia, ako miesto výberu kandidátov na prezidenta, riadnymi voľbami. Bullock musel čakať ešte tri roky, kým sa v štáte uskutočnili ním navrhnuté prvé primárky.

Odvtedy takáto forma výberu kandidátov na úrad prezidenta naberala na popularite a v súčasnosti už iba 12 štátov USA dáva prednosť tradičným straníckym zhromaždeniam, ktorých účastníci sa vyjadrujú svojimi hlasmi k popularite jednotlivých politikov. Štát New Hampshire na severovýchode USA si doteraz zachoval aj neodňateľné práve organizovať v každom priestupnom roku, ktorý je zároveň rokom prezidentských volieb, prvé primárne voľby v krajine. Štát Iowa si zasa zachoval tradíciu organizovať prvé caucuses, teda pôvodné stranícke zhromaždenia oboch hlavných politických strán, ale tie nedýchajú predvolebnou atmosférou natoľko, ako primárky s bohatou účasťou voličov, tajným hlasovaním, ktorému predchádza dynamická predvolebná kampaň. Napokon, ukázalo sa to aj v pondelok 24. januára, keď na zhromaždenia v Iowe prišlo iba niečo vyše osem percent potenciálnych voličov tohto štátu. Navyše, niektorí uchádzači o kandidatúru na prezidentský úrad Iowu úplne ignorovali a zamerali svoju pozornosť a finančné prostriedky radšej na štát New Hampshire.

Rozhodla štatistika Dôvod, prečo kandidáti na post prezidenta USA venujú takú pozornosť práve tomuto štátu, sa nazýva štatistika. Doterajšie skúsenosti z dlhoročnej histórie prvých primárok v dlhom predvolebnom maratóne možno zhrnúť do jednoduchej vety: Kto sa chce stať prezidentom, musí najskôr uspieť v štáte New Hampshire. Víťaz týchto primárok sa totiž s pravdepodobnosťou blízkou istote stáva aj víťazom záverečného straníckeho zjazdu, ktorý obe strany organizujú v polovici leta. Znamená to, že už víťazi v New Hampshire sa vúčšinou stretnú aj v záverečnom boji o Biely dom v novembrových voľbách. Štatistika je neúprostná. Už v prvých moderných primárkach v roku 1952 vtedajší prezident Harry Truman neuspel v New Hamshire a nakoniec odstúpil z boja o Biely dom. V roku 1968 to bol zasa senátor Eugene McCarthy, ktorý sa svojou kritikou vietnamskej vojny prinútil vtedajšieho prezidenta Lyndona Johnsona neuchádzať sa o znovuzvolenie. V roku 1976 sa objavil v New Hamshire ako kandidát málo známy farmár z Georgie, bývalý guvernér Jimmy Carter. Odišiel nielen ako víťaz primárok, ale neskôr sa stal aj prezidentom. V New Hampshire uspel aj hollywoodsky herec, neskôr prezident Ronald Reagan. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Bill Clinton, ktorého v prvých primárkach v roku 1992 porazil bývalý senátor štátu Massachusetts Paul Tsongas. Iowa s jej straníckymi zhromaždeniami takúto tradíciu nemá. Ronald Reagan v roku 1980 v Iowe neuspel, ale stal sa prezidentom. George Bush tu skončil dokonca ako tretí, ale nakoniec sa ocitol v Bielom dome.

Zaostrené na primárky Skúsenosti teda diktujú politikom vsadiť všetko na oveľa populárnejšie a tým aj sledovanejšie prvé primárne voľby v nádeji, že natoľko vstúpia do povedomia verejnosti, že to bude mať vplyv na rozhodovanie voličov v ďalších štátoch. Preto kampaň pred prvými primárkami naberá na nervozite a agresivite a útoky sa zameriavajú predovšetkým na tých, ktorí v Iowe zvíťazili. V Demokratickej strane je to v tomto roku viceprezident Al Gore, ktorý zanechal ďaleko za sebou bývalého senátora a bývalú basketbalovú hviezdu Billa Bradleyho, a to napriek tomu, že Bradley venoval kampani v Iowe viacej času a televíznej kampani viacej finančných prostriedkov, ako viceprezident. Málo charizmatický Al Gore začal najnovšie bodovať aj v televíznych debatách, ktoré mu doteraz akosi nevychádzali. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že mu dávajú prednosť práve tí voliči, ktorí sledujú televízne debaty. Oveľa zložitejšia situácia sa vytvorila v Republikánskej strane. V Iowe zvíťazil so 41 percentami syn bývalého prezidenta, texaský guvernér George Bush, ale prekvapením je druhé miesto miliardára Steva Forbesa a jeho 30 percent. Znamená to, že získal tu o desať percent viacej hlasov, ako pred štyrmi rokmi. Navyše, ďalší kandidát, arizonský senátor John McCain, úplne ignoroval Iowu a zameral svoju kampaň na New Hampshire. Napriek tomu získal päť percent. "Je to o päť percent viac, ako som očakával," poznamenal vtipne senátor. Znamená to, že G. Bush musí teraz bojovať na dvoch frontoch a čeliť útokom S. Forbesa i J. McCaina, že nie je ako republikán dostatočne konzervatívny.

Demokrati ťažia z ekonomiky Bill Clinton poradil svojmu viceprezidentovi, aby v súčasnosti zameral svoju pozornosť na ekonomické otázky. Počas predvolebnej kampane sa totiž zakaždým odohráva rovnaký rituál - je ním odpoveď na otázku: Máte sa v súčasnosti lepšie, ako pred štyrmi rokmi? Podľa prieskumov verejnej mienky kladne na túto otázku odpovedá až 75 percent opýtaných a predpokladá sa, že viceprezident, vzhľadom na dobré hospodárske výsledky USA, by mal ťažiť predovšetkým z úprimnej odpovede na túto otázku. Je pochopiteľné, že republikánski kandidáti sa snažia vyhýbať debate o hospodárkych výsledkoch krajiny počas vládnutia demokratov a pozornosť zameriavajú skôr na morálne hodnoty, problematiku zdravotníctva a daňovú reformu a na svoj odmietavý postoj k interrupciám. Zahraničná politika je počas predvolebnej kampane menej dôležitá a ak sa dostane na pretras, tak iba v súvislosti s presadzovaním amerických záujmov. Preto sa spomína nevyhnutnosť modifikovať zmluvu o protiraketových zbraniach (ABM), aby USA mali možnosť zabrániť prekvapujúcemu útoku z takých krajín, ako Irán, Irak alebo Severná Kórea. Pravidelnou témou debát je kritika súčasnej americkej politiky voči Číne, lebo dáva prednosť hospodárskym vzťahom a ignoruje nedostatky v oblasti ľudských práv. Zhodou okolností, bol to práve súčasný prezident Bill Clinton, ktorý v roku 1992 kritizoval tými istými slovami vtedajšieho prezidenta Georga Busha za jeho pragmatickú politiku voči Číne a sľuboval, že keď sa prezidentom stane on, všetko sa zmení. Iróniou osudu, teraz je to George Bush jr., ktorý používa podobné slová, akými Bill Clinton pred ôsmimi rokmi častoval jeho otca.

Autor (1944) je komentátor denníka Práca

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984