Stopa v našom vedomí

Vyjasňovanie a zatemňovanie? Taký je názov obrazového cyklu jedného z mladších reprezentantov slovenského umenia, ktorý spolu s Annou Čemickou v týchto dňoch predstavuje svoju tvorbu na výstave v bratislavskej Galérii Marat Art.
Počet zobrazení: 1628

Vyjasňovanie a zatemňovanie? Taký je názov obrazového cyklu jedného z mladších reprezentantov slovenského umenia, ktorý spolu s Annou Čemickou v týchto dňoch predstavuje svoju tvorbu na výstave v bratislavskej Galérii Marat Art. Skutočne, tak nejako sa môže cítiť aj návštevník tejto výstavy, keď sa rozhodne - v čase skôr zatemneného než vyjasňujúceho sa morálneho stavu spoločnosti - vstúpiť ešte do ktorejkoľvek výstavnej siene, kde sa nepredávajú najnovšie trháky konzumnej spotreby, ale "ukazujú sa" výtvarné diela.

Iste si mnohí kladú otázku, na čo je to vlastne dobré a čomu to slúži. Hoci, zamyslia sa zrejme niektorí, aj z toho môžu kvapnúť aspoň nejaké peniaze. Nuž, možností na to, aby sa náš divák - konzument v tomto zhone aspoň trochu upokojil a na chvíľu zabudol na ten šialený tlak vyvíjaný zo všetkých strán na jeho psychiku, nie je veľa. A tak ich hľadá. Niekto, povedzme, aj v umení. Tým, samozrejme, vôbec nechcem tvrdiť, že umenie je tu iba na to. Veď prisúdiť mu takúto či podobnú funkciu sa pokúšali viacerí jeho znalci a percipienti už v minulých storočiach.

Priestor na rozjímanie Obrazy Anny Čemickej však navodzujú pocit (aspoň sa to tak javí), že divákovi poskytujú možnosť a priestor na rozjímanie. To by bolo v poriadku, no zdá sa, že hľadanie formálnych znakov výstavby jej obrazov na to celkom nestačí. Žiadalo by sa čosi viac. A to - povedané jednoducho - prehĺbenie vnútornej výpovede, o ktorú sa autorka paradoxne snaží vari najviac, odvolávajúc sa - viac než evidentne - na duchovno v človeku a jeho vieru v Boha, či oddanosť Bohu, alebo kresťanskú filozofiu. K tomu sa nás totiž usiluje svojimi dielami a dielkami naviesť. Skrátka, dobre mienený zámer - prinútiť diváka k rozjímaniu a kontemplácii - sa jej nepodarilo naplniť. Ostáva iba veriť, že to návštevník výstavy pochopí, že ocení autorkinu snahu o to, aby tieto obrazy presviedčali svojou výpovednou hodnotou a tým, čo chcú hovoriť. Na to však treba viac odvahy a sily vo výraze i vo výtvarnom vyjadrení, najmä, pokiaľ ide o suverenitu v narábaní s farbou a tvarom.

Základom výpovede idea Ladislav Mareš zasa kladie dôraz na čosi iné: vo svojich maľbách sa usiluje riešiť životné, svetské a predsa hlboko religiózne témy (tak sa to aspoň píše v stručnej explikácii jeho tvorby, ktorá, voľne položená na stolíku uvádzačky a dozorkyne zároveň, prináša takpovediac základné informácie o umelcovi a jeho diele). V nadväznosti na už spomínaný cyklus sa predstavil súborom obrazov pod názvom Astrálna kronika z roku 1997, ktorý vari najsilnejšie očarí diváka práve svojou myšlienkovou osnovou. Mareš tu nadväzuje na konceptuálnu maľbu predchádzajúcich rokov, kde sa idea či koncept stáva základom výpovede diela a cyklický reťazec, seriálnosť v jej predvedení, naopak jej prostriedkom alebo sprostredkovateľom. V Marešovom prípade vari až príliš podobným. Ale to neprekáža. Veď čo všetko sa v dnešnom živote podobá samo na seba a pritom sa tvári, že je niečím alebo niekým iným?! Napokon, stále viac sa stávame svedkami toho, že v živote, tak ako v umení, prestáva rozhodovať originalita a omnoho dôležitejšie je to, čo na seba púta pozornosť a čo dokáže (za akúkoľvek cenu) šokovať. Prečo by teda malo umenie stáť v tomto procese bokom? Prečo by sme sa mali nad tým čudovať, keď sa už nepozastavujeme nad inými vecami života?

Predsa by len stálo za to zamyslieť sa aspoň nad tým, aká je to stopa, ktorá toto umenie zanecháva v našom vedomí a prečo je to tak. Azda sa o to niekto pokúsi. Aj keď zatiaľ iba potichu. Možno niekto z mladších…

Autor (1953) je kunsthistorik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984