Začiatok rozdelenia Európy
Trvalo skoro päťdesiat rokov, kým sa ešte existujúci Sovietsky zväz vzdal na rokovaní s americkým prezidentom na Malte svojej sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Padla železná opona z Jalty.
Často sa tvrdí, že ústupky USA voči Sovietskemu zväzu na Jaltskej konferencie boli dôsledkom naivity amerického prezidenta Roosevelta, ku ktorej sa pridala jeho smrteľná choroba. Lenže v máji 1945, keď povstalci v Prahe volali spojenecké armády o pomoc, Roosevelt už nežil. Generál Einsenhower, ktorý zabránil pochodu amerických vojsk z Plzne do Prahy, bol o niekoľko rokov zvolený za amerického prezidenta. Nik mu nevyčítal, že jeho nečinnosť mala fatálne dôsledky pre budúce osudy Čechov a Slovákov. Americkí generáli si želali sovietsku účasť vo vojne proti Japonsku a na osudoch nejakého Československa im veľmi nezáležalo.
Príčiny ústupčivosti Britov a Američanov Winston Churchill bol jediným politikom, ktorý zohrával dôležitú v oboch svetových vojnách. Niektoré jeho činy však boli ovplyvnené skúsenosťami z prvej svetovej vojny. Pamätal si jednak na obludné straty Britov počas nej a separátny mier medzi Ruskom a Nemeckom v Brest-Litovsku. To bola príčina, že sa Stalinovým nárokom ustupovalo, keď ešte situácia na sovietsko-nemeckom fronte vyzerala hrozivo. Je tu však aj ďalšia príčina, ktorá by sa dala nazvať neomníchovanstvom. Ani Veľká Británia, ani USA nemali so stredovýchodnou Európou užšie ekonomické vzťahy. Veď Churchill pred Mníchovskou konferenciou neprotestoval proti Chamberlainovmu výroku, že Briti nič nevedia o Čechoch. Americký veľvyslanec v Moskve Harriman vyhlásil, že konflikty v stredovýchodnej Európe sú "bezvýznamné maličkosti", a zároveň "Pandorina skrinka nikdy sa nekončiacich problémov". Na Jaltskej konferencii dokonca Roosevelt vyhlásil, že "Poľsko robí problémy už päťsto rokov". Keď Churchill Stalinovi povedal, že Veľká Británia vstúpila do vojny preto, aby pomohla Poľsku, Stalin sa ho ironicky spýtal, aké konkrétne opatrenia na pomoc Poľsku urobili Briti v septembri 1939.
Agenda Jaltskej konferencie Konferencia Veľkej trojky, ktorá sa konala 4.-11. februára 1945 v Jalte na Kryme, mala kódový názov Argonaut. Stalin, Roosevelt a Churchill riešili tri okruhy problémov: povojnovú politiku voči Nemecku a európskym krajinám, vytvorenie OSN a účasť ZSSR vo vojne proti Japonsku. V otázke Nemecka sa dohodli nielen na rozdelení krajiny na okupačné zóny, ale pripustila sa aj možnosť odsunu Nemcov z východnej Európy. V otázke Poľska západné mocnosti akceptovali Stalinom vytvorenú bábkovú vládu a uverili jeho sľubu, že v Poľsku sa budú konať "slobodné voľby". V OSN získal Sovietsky zväz tri hlasy, pretože za členské krajiny boli uznané aj Ukrajina a Bielorusko. Za účasť vo vojne s Japonskom mal ZSSR dostať nielen ruské územia stratené na začiatku storočia, ale aj kontrolu nad dvoma čínskymi prístavmi a mimoriadne práva v Mandžusku.
Železná opona Situáciu, ktorá vznikla vo východnej Európe na konci druhej svetovej vojny popísal Winston Churchill v prejave v malom americkom univerzitnom mestečku Fulton. Povedal: "Od Štetínu na Balte až po Terst na Jadrane bola na kontinente spustená železná opona. Za touto hranicou vo sfére, ktorú musím nazvať sovietskou, ležia všetky starobylé mestá strednej a východnej Európy a všetky podliehajú v tej či onej forme nielen sovietskemu vplyvu, ale aj veľmi tuhému a v mnohých prípadoch narastajúcemu poručníctvu Moskvy." Hoci už Churchill nebol premiérom Veľkej Británie a hovoril iba ako súkromná osoba, jeho prejav sa považoval za začiatok studenej vojny. Lenže studená vojna sa začala oveľa skôr, vlastne ešte pred Jaltskou konferenciou. Treba pripomenúť, že tam, kde Stalin narazil na tvrdý odpor Západu, potichu ustúpil. Ukázalo sa to napríklad v Grécku, kde Briti a potom Američania intervenovali v občianskej vojne, ktorá však bola aj prvou horúcou bitkou studenej vojny.
V októbri 1944 letel Churchill do Moskvy a tam so Stalinom podpísal dokument, ktorý nemožno charakterizovať inak, než hanebný. Išlo o sféry vplyvu v balkánskych štátoch: Juhoslávia a Maďarsko mali byť rozdelené medzi Rusko a Západ v pomere 50% : 50%, ZSSR mal mať 90% vplyv v Rumunsku a 75% v Bulharsku, Veľká Británia a USA zasa 90% v Grécku. Stalin tiež Churchillovi sľúbil, že bude držať na uzde talianskych komunistov. Churchill tento dokument využil tak, že už v decembri 1944 britské jednotky zasiahli proti gréckym komunistom.
Význam Jaltskej konferencie Franklin D. Roosevelt zhodnotil takto: "Táto konferencia by mala skoncovať so systémom jednostranných aktov, výlučných aliancií, sfér vplyvu, mocenských rovnováh a všetkých ostatných prostriedkov, ktoré boli skúšané po stáročia a ktoré vždy zlyhali. Navrhujeme, aby boli všetky nahradené univerzálnou organizáciou, do ktorej nakoniec budú môcť vstúpiť všetky mierumilovné národy. Verím, že Kongres i americký ľud príjmu výsledky Jaltskej konferencie ako začiatok trvalej mierovej štruktúry." Henry Kissinger to okomentoval slovami, že F. D. Roosevelt súhlasil so sovietskou sférou vplyvu v severnej Číne preto, aby Stalina primäl k prijatiu takého svetového poriadku, ktorý by sféry vplyvu urobil irelevantnými.
