Reklama
Reklama

Začnime si písať svoje dejiny sami

Problematika, ktorou sa Miloš Krno zaoberá v článku Ožívajú neduhy šovinizmu (SLOVO č. 31-32 /2000) recenzujúcom knihu Pavla Mešťana Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989 - 1999, je veľmi rozsiahla a kontroverzná.
Počet zobrazení: 2107

Problematika, ktorou sa Miloš Krno zaoberá v článku Ožívajú neduhy šovinizmu (SLOVO č. 31-32 /2000) recenzujúcom knihu Pavla Mešťana Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989 - 1999, je veľmi rozsiahla a kontroverzná. Naši historici sa dosiaľ nezhodli na objektívnom pohľade na spolužitie židovskej komunity s ostatnými obyvateľmi Slovenska.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že prvé protižidovské zákony vydala československá vláda v Prahe v rokoch 1938 až 1939. Možno i Vojtech Tuka, predstaviteľ radikálneho krídla v reprezentácii slovenského štátu, svojím prístupom ako ministerský predseda a minister zahraničných vecí spôsobil úmyselne viac škody ako úžitku. Podobne ako neskorší disidenti, aj on bol pred vrcholom svojej kariéry v politickom procese odsúdený na pätnásť rokov. Proces v Bratislave sa odohral s vylúčením verejnosti a pražské denníky v demokratickej ČSR informovali o rozsudku skôr, ako bol vynesený. Žeby to bola predzvesť päťdesiatych rokov, keď na Slovensko prišiel komunizmus zo Západu?

Niektorí slovenskí politici vraj v eufórii oslobodenia ponúkali Stalinovi Slovensko ako ďalšiu provinciu. Túto ponuku Stalin odmietol. Svoje už mal isté. Dohoda s Dr. Edvardom Benešom z roku 1943 a veľmocami potvrdené rozdelenie sfér vplyvu mu pririeklo Československo celé. Zdanie akéhosi demokratického štátu zostalo pre svet zachované. Vďaka komunistom sme však už boli politicky sovietskou provinciou. Kolaboranti sa našli v každom období, záležalo iba na výške odmeny.

Miloš Krno píše o vypovedaní státisícov Čechov zo Slovenska po vzniku slovenského štátu. Toto číslo je hádam prehnané. V rokoch 1918 až 1938 tu pracovalo približne 40-tisíc Čechov. Že išlo o kolóniu, to si oni sami často zdôrazňovali. V roku 1938 ich na Slovensku pracovalo asi 18 tisíc. Keďže kolónia prestala byť kolóniou, koloniálnych úradníkov poslali tam, odkiaľ prišli. Mimochodom, Slovensko prišlo v tomto období len na mzdách týchto z Česka pochádzajúcich pracovníkov o 14 miliárd korún. K tomuto nereálnemu číslu vypovedaných Čechov treba postaviť reálny údaj - 250 tisíc Slovákov, ktorí sa museli vysťahovať zo Slovenska.

Existovali aj iné „diery", ktorými unikali slovenské peniaze. V rokoch 1946 až 1948 dostali české národné výbory na rozvoj iinfraštruktúry 570 miliónov korún, kým pre Slovákov sa našlo iba 61 miliónov. Štátny rozpočet prevzal aj dlhy samosprávnych článkov vo výške 13,6 miliárd korún, z toho za Slovensko len 200 miliónov.

Politika zamestnanosti pod vedením pražskej vlády teda Slovákom nežičila. V európskych vysťahovaleckých štatistikách Slováci obsadzovali po Íroch nelichotivú druhú priečku. To všetko sú skutočnosti, ktoré pri posudzovaní daného obdobia nemožno ignorovať. Bolo by už načase, aby sme si svoje dejiny začali písať sami. Aby naša reprezentácia zastupovala nás a nie „Horné Uhorsko", ako to nedávno predviedli poslanci NR SR v Budapešti, alebo tak, ako nás reprezentovala veľvyslankyňa ČSFR Rita Klímová v USA.
Ján Sťahel, Bratislava

 

 

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama