Stúplo právne vedomie Rómov

V čísle 44-45/1999 týždenníka SLOVO ma zaujal článok Arne B. Manna s názvom „Rómovia a práca“. Jeho myšlienky a slová vychádzajú z dlhodobého štúdia tejto etnickej komunity. Chcel by som pár slovami reagovať na túto, v súčasnosti „horúcu“ problematiku, na základe vlastnej skúsenosti.
Počet zobrazení: 1321

 

V čísle 44-45/1999 týždenníka SLOVO ma zaujal článok Arne B. Manna s názvom „Rómovia a práca“. Jeho myšlienky a slová vychádzajú z dlhodobého štúdia tejto etnickej komunity. Chcel by som pár slovami reagovať na túto, v súčasnosti „horúcu“ problematiku, na základe vlastnej skúsenosti.

Autor píše, že v apríli 1958 bol vytýčený cieľ asimilácie Rómov, t.j. zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu. Samozrejme tých, ktorí nepracovali. V našom regióne Hnileckej doliny pracovali Rómovia v Štátnych lesoch, najmä však v závode ZTS Prakovce, ktorý dával obživu občanom tejto doliny od Nálepkova až po Margecany a Richňavu. V ZTS pracovali v nádvornej čate, na šrotisku a v oceliarni pri brúsení odliatkov. Všetko to boli náročné manuálne práce, pri ktorých sa osvedčili. Pracovali dobre, takmer všetci, až na staršie Rómky, ktoré boli v domácnosti. Mladšie pracovali taktiež v lese alebo v závode (oceliareň-pieskareň). Stavali si domy a v obciach Helcmanovce, Mníšek n/Hn., Švedlár a Nálepkovo nebol s nimi v týchto časoch prakticky žiadny problém. Brali si bezúročné pôžičky z FKaSP na stavbu či opravu domu, vybavenie (nábytok, elektrické spotrebiče, atď.), ktoré riadne a pravidelne splácali. Za uplynulé obdobie 40 rokov to bola dobrá životná škola pre všetkých.

Nie je pravdou, že ich zamestnávateľ nemohol prepustiť. Ak porušili platné právne normy, zaobchádzalo sa s nimi ako s každým iným, kto absentoval. Museli sa najprv vyčerpať všetky právne kroky - ako u „bielych“. Nejestvovala žiadna výnimka.

Až po roku 1989 sa mnohé zmenilo. Pracovné príležitosti sa postupne strácali, stúpala nezamestnanosť ako u Rómov, tak aj u ostatných a z Hnileckej doliny sa znova stala „hladová dolina“. Neobstojí názor, že načo budem chodiť do školy, keď po jej skončení aj tak nedostanem zamestnanie. Niečo sa však predsa len zmenilo. Stúplo právne vedomie Rómov. Dobre vedia, na čo majú právo (pričom povinnosti často obchádzajú) a o tom svedčí aj ich emigrácia.

Fridrich Svítek, Prakovce

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984