Trpké oslavy v Brazílii

Portugalská flotila, ktorej velil kapitán Pedro Alváres Cabral, objavila 25. apríla 1500 novú pevninu. Slávnostné vylodenie sa uskutočnilo 1. mája 1500. Okolo roku 1507 podľa istého druhu vzácneho dreva toto územie dostalo názov Brazília. Pri tohtoročných oslavách objavenia Brazílie ostro protestovali najmä miestni Indiáni.
Počet zobrazení: 1169

Portugalská flotila, ktorej velil kapitán Pedro Alváres Cabral, objavila 25. apríla 1500 novú pevninu. Slávnostné vylodenie sa uskutočnilo 1. mája 1500. Okolo roku 1507 podľa istého druhu vzácneho dreva toto územie dostalo názov Brazília. Pri tohtoročných oslavách objavenia Brazílie ostro protestovali najmä miestni Indiáni.

Keď sa Krištof Kolumbus vrátil z prvej objaviteľskej cesty, vzniká v roku 1493 otázka vymedzenia sfér vplyvu medzi Španielsko a Portugalsko. Nakoniec na základe pápežovho sprostredkovania bola uzavretá zmluva v Tordesillase, ktorá určila poludník 370 míľ od najzápadnejšieho z Kapverdských ostrovov ako hranicu medzi španielskymi a portugalskými dŕžavami. Portugalcom sa nakoniec podarilo túto hranicu prekročiť a získať skoro dve pätiny územia Južnej Ameriky.

Hoci návrat výpravy Vasca de Gamu z Indie orientoval Portugalcov skôr týmto smerom, zo strategických i prestížnych dôvodov sa začali zaujímať aj o územia, na ktoré mali nárok podľa dohody z Tordesillasu. Čoskoro si uvedomili, že objavené územie je nielen bohaté, ale má aj strategický význam pre ich ďalšie výboje.

Tragický osud Indiánov Podľa spoľahlivých odhadov žilo v Brazílii okolo 800 000 až milión pôvodných obyvateľov. V roku 1970 bol uverejnený alarmujúci údaj, že ich už v krajine žije iba 70 000, no prieskum uskutočnený v rokoch 1982 a 1983 upresnil ich počet na 200 000. Úbytok Indiánov však pokračuje dodnes, tak, ako sa postupne nivočí brazilský dažďový prales.

Indiáni sa delili na stovky kmeňov s rôznymi jazykmi, kultúrami i náboženskými predstavami. Žili však v rodovej spoločnosti na materiálnej úrovni doby kamennej. Príčinou zániku mnohých indiánskych kmeňov nemuselo byť iba fyzické vyhubenie, ale aj asimilácia, splývanie s portugalskou a černošskou vlnou postupujúcou z vnútrozemia. Kým európski objavitelia Brazílie považovali Indiánov za primitívov, až naša doba vie oceniť ich spolunažívanie s prírodou, ktorú naša civilizá- cia ničí do tej miery, že možno ohrozuje samotnú existenciu ľudstva.

Černošskí otroci Prvých černošských otrokov priviezli do Brazílie už v roku 1532 Portugalci zo svojich afrických kolónií. Voči otrokom boli rovnako krutí ako Angličania v Severnej Amerike. Časti černošských otrokov sa však podarilo ujsť a v pohorí Barriga na niekoľko desaťročí v XVII. storočí existovalo územie, ktoré ovládali. Podrobiť sa ho podarilo až v roku 1697.

Kým vplyv Indiánov slabol, z masy černochov, v dôsledku zneužívaniu otrokýň, vznikala nová rasa mulatov, ktorá prenikala do vnútrozemia. Práve existencia miešancov zmierňovala nenávisť medzi otrokmi a otrokármi. Černochov sa vďaka ich fyzickej kondícii cenili ako jedinú schopnú pracovnú silu, ktorá mohla podávať dostatočné výkony v tropických podmienkach. Okrem toho boli výbornými hudobníkmi a tanečníkmi. Vzájomná tolerancia sa najprv stala akýmsi núdzovým riešením, ale napokon sa vžila. Pravda, pretože statkári mali neúmerný politický vplyv, otroctvo v Brazílii zrušili až v roku 1888.

Cesta k nezávislosti Vývoj Brazílie sa podstatne odlišoval od iných latinskoamerických krajín. V roku 1808 pred Napoleonom utiekol portugalský kráľ do Brazílie. To posilnilo jej autonómne postavenie. V Portugalsku vypukla v roku 1820 revolúcia a liberálna vláda chcela obnoviť závislosť Brazílie.

Portugalský princ Pedro v roku 1822 oznámil svoje rozhodnutie ostať v Brazílii, ktorú vyhlásil za samostatné cisárstvo. Ešte niekoľko desaťročí po dosiahnutí nezávislosti sa tam udržala nielen konštitučná monarchia., ale aj plantážnický systém s otrockou prácou. Po porážke južanských štátov v občianskej vojne v Spojených štátoch Brazília ostávala najväčším otrokárskym štátom sveta. Už sme spomenuli, že otroctvo bolo zrušené v roku 1888, na rozdiel od južných štátov USA černochom priznali všetky občianske práva, považovali ich za integrálnu súčasť spoločnosti. Zároveň silne narástlo prisťahovalectvo z európskych krajín.

Nesúhlas latifundistov so zrušením otroctva sa spojil s odporom federalistov v provinciách, ktorí odmietali silnú ústrednú vládu s nespokojnosťou zle platenej armády a s narastajúcim republikánsky hnutím. Povstanie v roku 1889 vyhlásilo republiku a podľa ústavy z roku 1891 sa vytvorili Spojené štáty brazílske, kde jednotlivé štáty získali značnú autonómiu, ale súčasne prezident získal značnú výkonnú moc.

Na začiatku XX. storočia mala Brazília 17 984 000 obyvateľov, na jeho konci okolo 165 miliónov. Hoci mala veľa sociálnych a ekonomických problémov, neprenášala ich do okolitého sveta. Vo svojich dejinách neohrozovala iné, neexportovala neznášanlivé ideológie, nevyvoláva sváry. V jej kultúre sa stretla európska, africká a americká civilizácia a touto syntézou rôznosti dáva svetu príklad dodnes.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984