Chýba koncepcia demokracie

Úvaha Jána Stenu o potrebe inštitucionalizovania ľavicového zázemia (SLOVO 16/2000) bola vynikajúca. S úlohou vzťahu ľavice k demokracii sa však vyrovnal prílišným zjednodušením problematiky. Ján Stena cituje Ralfa Dahrendorfa v konštatovaní, že demokracia je studeným projektom, ktorý nezasahuje srdcia ľudí.
Počet zobrazení: 1446

Úvaha Jána Stenu o potrebe inštitucionalizovania ľavicového zázemia (SLOVO 16/2000) bola vynikajúca. S úlohou vzťahu ľavice k demokracii sa však vyrovnal prílišným zjednodušením problematiky. Ján Stena cituje Ralfa Dahrendorfa v konštatovaní, že demokracia je studeným projektom, ktorý nezasahuje srdcia ľudí. Áno, je takým, rovnako ako inštitút trhu. Problémom modernej spoločnosti je nájsť popri týchto chladných, ale účinných mechanizmoch aj čosi, čo dáva vzťahom v spoločnosti teplo a prekoná rastúce odcudzenie. Niekto v tejto súvislosti hovorí o občianskej spoločnosti, iný o solidarite či sociálnej spravodlivosti. To však neznamená, že demokraciou a trhom sa netreba zaoberať, niet k ním čo dodať a neexistuje tu ľavicový prístup.

Ten rozhodne existuje. Ján Stena odmieta tézu, že "základom ľavicového vnímania sveta musí byť určitá predstava o demokracii" a ponúka alternatívnu tézu, že ,,základom ľavicového vnímania sveta je určitá predstava o riešení problému sociálnych nerovností a spravodlivosti". Mojím cieľom však nebolo poprieť Stenom uvádzanú tézu, len ju doplniť o novú, pretože vyčleniť ľavicovému mysleniu priestor iba v úvahách o rovnosti a spravodlivosti považujem za nedostačujúce. V slovenských podmienkach to navyše znamená poskytovať priestor na formovanie mnohých spoločenských konštrukcií v prospech liberálnej pravice a konzervatívnych populistov, pričom ľavici vlastné koncepcie chýbajú. Hovoriť o "demokracii" totiž vlastne znamená hovoriť iba o tom, že rozhoduje väčšina. V praxi existuje celá škála možností, ako sa to môže diať. Ide o kľúčový mechanizmus chodu štátu, ktorého sa možno zhostiť rôznymi spôsobmi a dosahovať ním rôzne ciele. A to aj tie ľavicové. Demokracia práve preto môže (a možno musí) mať prívlastky. Niekde sa pokúšajú o demokraciu konsociačného typu, uvažujú o participačnej demokracii. Inde sa presadili "tvrdé" predstavy o demokracii ako o konkurenčnom boji elity a kontraelity. Znie to akademicky, ale od poňatia demokracie sa odvíjajú praktické záležitosti. Napríklad volebný systém (súčasťou boja proti mafii v Taliansku bola aj zmena volebného systému na taký, ktorý zabraňuje straníckemu rozparcelovaniu štátu s následnými korupčnými prejavmi). Alebo aj aktuálna koncepcia reformy verejnej správy: koľko kompetencií má mať obec a koľko štát, kto má o čom rozhodovať. A sami vidíme, ako je ľavica slabo koncepčne pripravená. Na deľbu kompetencií v štáte sú zase napojené ekonomické vzťahy, toky peňazí. Preto mať predstavu o spoločnosti, o tom, kam ju chce ľavica viesť, znamená mať nielen ľavicovú predstavu o trhu, rovnosti a spravodlivosti, ale aj o demokracii. A ak Ján Stena presviedča, že SDĽ je slušná a demokratická strana, ešte tým nevyvracia tvrdenie, že otázku demokracie ľavica (teda nielen SDĽ) vytrvalo ignoruje. Je to strana demokratická, avšak akúsi abstraktnú "demokraciu" iba pasívne preberá bez toho, aby pochopila, aký priestor v praktickej politike by jej poskytol autentický ľavicový prístup k tejto téme.

Juraj Ďurina, bývalý predseda Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984