Smrť čierneho vraha
Keď sa Adolf Eichmann skrýval v Argentíne, na jednom stretnutí hovoril so svojimi priateľmi o otázke, kto boli hlavní organizátori holokaustu. Podľa jeho názoru na prvých troch miestach mal byť: Adolf Hitler, Heinrich Himmler a " náčelník bezpečnostnej služby a tajnej štátnej polície".
Je príznačné, že Reinharda Heydricha Adolf Eichmann aj po dlhých rokoch spomenul iba názvom jeho funkcií, a nie menom. "Nepriateľa všetkých nepriateľov ríše," ako Heydricha charakterizoval v pohrebnej reči Adolf Hitler, ani vysokí nacistickí pohlavári si nezvykli spomínať menom, lebo aj to u nich vyvolávalo hrôzu. Keď sa do jeho rúk dostali Nemci, správal sa k nim možno ešte krutejšie a brutálnejšie ako k príslušníkom iných národov.
Noc dlhých nožov Reinhard Heydrich totiž patril k organizátorom a realizátorom tzv. noci dlhých nožov v roku 1934, keď jednotky SS zlikvidovali tých príslušníkov SA, ktorí mali naivné predstavy, že im führer chce naozaj poskytnúť socializmus v akejsi nemeckej forme. Patril tiež k organizátorom krištáľovej noci v roku 1938, ktorá bola jednou z predohier holokaustu, vyhubenia Židov.
Heydrich pricestoval 10. apríla 1942 aj do Bratislavy. Tu s predstaviteľmi slovenskej vlády na čele s jej predsedom Vojtechom Tukom prerokoval otázku vysťahovania slovenských Židov do okolia Lublina, kde mali údajne natrvalo ostať. Na základe týchto rokovaní dala slovenská vláda súhlas, aby boli vyvezení tiež rodinní príslušníci doteraz deportovaných Židov. V tejto súvislosti treba pripomenúť bezvýslednú intervenciu štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Maglioneho u vyslanca Karola Sidora, keď tlmočil žiadosť Vatikánu, aby slovenská vláda skoncovala s deportáciou Židov.
V septembri 1941 Adolf Hitler poveril Reinharda Heydricha ďalšou úlohou - poslal ho do Prahy na miesto ríšskeho protektora po odvolanom Neurathovi. Heydrich sa uviedol zavedením stanného práva a popravami. Vo februári 1942 na porade nacistických pohlavárov jasne povedal, čo bolo jeho úlohou - likvidácia českého národa. Jedna jeho časť mala byť ponemčená, zvyšok zlikvidovaný. Židov mali teda zakrátko nasledovať Poliaci a Česi.
Atentát na protektora Podľa pamätí plukovníka generálneho štábu a náčelníka spravodajského oddelenia čs. ministerstva národnej obrany v Londýne Františka Moravca, na sklonku roku 1941 ho prezident Edvard Beneš požiadal, aby výsadok parašutistov na okupované územie poveril popravou obávaného Heydricha. Moravec upozornil, že atentát bude stáť veľa českých životov. Beneš mu odpovedal, že ako vrchný veliteľ československej armády sa rozhodol, že akcia je nevyhnutná.
V noci z 28. na 29. decembra 1941 bola neďaleko dediny Nehvizdy vysadená skupina Antropoid, ktorú tvorili Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Prvý, Jan Kubiš, pochádzal z Moravy, jeho "spolubojovník" Gabčík zo Slovenska. V príprave akcie bolo viacero nedostatkov, no príslušníci domáceho odboja Kubišovi a Gabčíkovi obstarali úkryt a neskôr informácie nevyhnutné pre úspešnosť akcie.
Atentát sa uskutočnil 27. mája 1942 o 10. hodine a 31. minúte. Gabčíkovi zlyhal samopal, no Kubišovi sa podarilo hodiť na Heydrichovo auto granát. Ťažko zraneného protektora odviezli do neďalekej nemocnice Na Bulovke. Zakázal, aby ho ošetrovali českí lekári. Reichsführer SS Himmler poslal do Prahy svojho osobného lekára, profesora Gebharadta. Nepomohol ani ten. Heydrich o pár týždňov, presne 4. júna 1942 podľahol zraneniu.
Na atentát nacisti odpovedali brutálnym terorom. Vyhlásili stanné právo a podľa neúplných údajov popravili okolo päť tisíc ľudí. Na základe lživej zámienky, že obyvatelia baníckej obce Lidice pri Kladne pomáhali atentátnikom, obec zrovnali so zemou, všetci muži boli zastrelení a ženy poslané do koncentračného tábora.
Otázniky ostávajú Pochybnosti o dôsledkoch atentátu mal nielen plukovník František Moravec. Aj predstavitelia domáceho odboja poslali do Londýna varovanie, že ak je potrebná akcia takéhoto druhu, za terč by sa skôr hodil iný plukovník Moravec, s krstným menom Emanuel. Za prvej ČSR bol vojenským komentátorom Lidových novín a po okupácii ponúkol svoje služby nacistom. Nebezpečný bol nespornými propagandistickými schopnosťami.
Beneš však trval na svojom rozhodnutí. V 50. rokoch sa tvrdilo, že to bolo v dôsledku nátlaku Angličanov. Údajne náčelník nemeckej vojenskej spravodajskej služby abwehru bol anglický špión a Reinhard Heydrich mu bol na stope. Túto teóriu však historici v neskoršom období odmietli, lebo podľa nich bola vykonštruovaná. Beneš mal preto tak tvrdošijne trvať na svojom rozhodnutí, lebo sa nacistickej propagande darilo vytvárať dojem, že väčšina českého národa s nimi kolaboruje. Terorom po atentáte a najmä vypálením Lidíc sa sami nacisti usvedčili zo lži.
V 90. rokoch sa zjavili iné konštrukcie tejto udalosti. Na Heydrichovej smrti vraj nemal záujem Londýn, ale Moskva. Táto hypotéza sa však opiera iba o výpoveď jedného gestapáka. Heydrich, pravda, podstrčil Stalinovi dokumenty, ktoré obsahovali obvinenia, že skupina sovietskych vysokých vojenských činiteľov spolupracuje s nacistami. Týmto sa v roku 1937 odôvodňovali masové čistky v Červenej armáde. Otvorenou však ostáva iná otázka - Heydrichov osud po atentáte. Český publicista Dušan Hamžík tvrdil, že protektor mohol byť otrávený Himmlerovým lekárom. Reichsführer SS totiž považoval Heydricha za nebezpečného konkurenta.
Autor (1929-2000) bol publicista
